Umelec, ktorý žil od roku 1945 v Paríži a na Slovensko sa začal vracať po nežnej revolúcii, bol čestným občanom Trnavy a jeho rodáci ho zaradili medzi desať najvýraznejších osobností mesta 20. storočia.
Schiffer v závere druhej svetovej vojny odišiel do Francúzska, kde najskôr študoval na hereckej škole, ale čoraz viac ho lákalo výtvarné umenie. Prestúpil na École des Beaux, v päťdesiatych rokoch sa zosobášil s Maruškou Kokoškovou, neterou slávneho maliara Oskara Kokoschku a dlhoročnou sekretárkou česko-slovenského veľvyslanca v Paríži Štefana Osuského.
Schifferove výtvarné začiatky patria na Montmartre, kde sa mu podarilo získať ateliér. Medzi jeho významné životné obdobia patrí študijný pobyt u významného sochára svetového mena Chorváta Ivana Meštroviča, ktorý bol žiakom Augusta Rodina a žil a pôsobil v USA.
Prelom v Schifferovej tvorbe nastal v závere šesťdesiatych rokov, keď sa dostal do kontaktu s Pierrom Dehayom, členom Académie Francaise, ktorý stál v tom čase na čele mincovne. Schiffer sa zaradil do okruhu medailérov intenzívne spolupracujúcich s parížskou mincovňou.
Veľmi plodná spolupráca vyústila do desiatok razených i liatych medailí. Viaceré z nich sa dočkali vysokého ocenenia odbornej i zberateľskej verejnosti. Po návrate na Slovensko pokračoval v spolupráci s kremnickou mincovňou. Tu vznikol rad medailí, prvou bola Milana Rastislava Štefánika, po nej Václava Havla a desiatok domácich osobností.
Pri príležitosti umelcovej osemdesiatky sa v Paríži v Musée national des Artes et traditions populaires konala výstava jeho celoživotného diela.
Umelca, ktorý bol mostom medzi slovenskou a francúzskou kultúrou, pochovajú na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave. Deň pohrebu zatiaľ nie je známy.
