Ťažko hovoriť o nich ako o skutočnej kapele. Nine Inch Nails (NIN) sú totiž skupinou jedného muža - Trenta Reznora. Tento hudobník je spevákom, skladateľom, inštrumentalistom a producentom v jednej osobe. Je zodpovedný za to, že industriálny rock, žáner, ktorý sa v osemdesiatych rokoch túlal po undergroundových kluboch, sa dostal aj do hlavného prúdu.
Aj dnes sa vedú debaty, čo vlastne znamená názov Nine Inch Nails. Podľa niektorých ide o deväť klincov, ktorými bol ukrižovaný Ježiš, podľa iných sa Reznor inšpiroval deviatimi klincovými nechtami horrorového Fredieho Kruegera. Hudobník sa tejto otázke vyhýba a dodáva, že tento názov je hlavne efektný.
Reznor a jeho skupina sa presadili na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Vďaka Nirvane, ktorá otvorila dvere pre mnohé alternatívne skupiny. Medzi nimi boli aj Nine Inch Nails, skupina z amerického Clevelandu, ktorá debutovala v roku 1989 albumom Pretty Hate Machine. Tá sa stala vôbec prvou alternatívnou nahrávkou, ktorá získala platinovú platňu.
Kým mnohí spievali o bezstarostnosti a láske, Reznor na to išiel z opačnej strany. Smrť, trápenie, násilie, beznádej, o tom všetkom spieval vo svojich textoch, s ktorými sa stotožnilo veľa fanúšikov. Jedna z jeho najlepších piesní, baladická Hurt je príbehom človeka, závislého od heroínu. Túto skladbu famózne nahral Johnny Cash. Reznor dokonca vyhlásil, že pieseň už nie je jeho a patrí Cashovi.
Hurt je súčasťou ich druhého albumu Downward Spiral (1992), ktorý vznikal na mieste v Los Angeles, kde Charles Manson a jeho banda zavraždili herečku Sharon Tate a ďalších ľudí. Album sa vyšvihol na druhé miesto americkej hitparády a predalo sa z neho viac ako 10 miliónov nosičov.
Podľa stránky allmusic.com sa Reznor stal jedným zo symbolov generácie deväťdesiatych rokov a prirovnáva ho k Jimovi Morrisonovi. Mohli za to aj šialené videoklipy NIN, ktoré pre obscénnosť len veľmi ťažko hrali hudobné stanice.
Nine Inch Nails vydali dohromady šesť štúdiových albumov. Tým posledným je kritikmi vysoko cenený album Year Zero (2007), ktorý skupina propaguje na aktuálnom európskom turné. Ide o koncepčnú nahrávku, Reznorovu predpoveď blízkej americkej budúcnosti orwellovského typu, ktorá je zároveň útokom na Bushovu reštrikčnú administratívu.
V kapele v súčasnosti už s výnimkou frontmana nepôsobí ani jeden jej pôvodný člen. Nálepka industriálny rock je na pomenovanie hudby NIN trochu nepresná. Reznor si berie z každého žánru niečo. Je tam cítiť rock, metal, alternatívu, elektroniku, ale je to predovšetkým osobitá hudba, stojaca na jeho talente napísať drsné skladby o odvrátenej strane ľudskej mysle, ktoré sa svojou naliehavosťou páčia masám a nielen iba úzkemu okruhu ľudí. Ako to už v prípade príbuzných industriálnych skupín býva.
Autor: peb
