SEREĎ, PIEŠŤANY. Stavebný úrad v Trnave posudzuje žiadosť o územné rozhodnutie na výstavbu vodného diela Sereď – Hlohovec, ktoré by bolo posledným na Váhu. Splavnená rieka by sa tak napojila na medzinárodné plavebné cesty.
Investori sú dvaja, jedným z nich je Vodohospodárska výstavba Bratislava.
Na projekt neboli peniaze
Tento zámer je známy už desaťročie, pred niekoľkými rokmi naň existoval projekt, na ktorý sa nenašlo dosť peňazí.
„Nové vodné dielo by malo nadväzovať na vodné dielo Kráľová. Dvadsaťkilometrový úsek Váhu od Serede po Hlohovec je v súčasnosti nevyužitý a ledva po ňom prejdú malé plavidlá. V Hlohovci sa napojí na Vážsku kaskádu po Žilinu. Má to byť viacúčelové dielo – energetické, vodohospodárske a plavebné, no plavebná časť projektu príde na rad až neskôr,“ povedal Boris Raksányi, riaditeľ odštepného závodu Piešťany Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý je správcom toku.
Splavnený Váh sa napojí na medzinárodné plavebné cesty: Dunaj a cez Poľsko na Baltské more.
Podľa Raksányiho sa uvažuje aj s prepravou nákladných lodí. V budúcnosti by ho mohli využívať strojárske i automobilové firmy.
Či a kedy sa výstavba vodného diela pohne, závisí od peňazí. Okolo roku 2000 vyčíslili náklady na výstavbu desať miliárd korún. O návratnosti vložených investícií sa nepochybuje pri energetickej časti diela.
Seredi by výstavba prospela
Splavnenie Váhu je aj súčasťou Veľkého územného plánu trnavskej župy, ktorý čaká na schválenie, a uvažuje o riečnom prístave v Seredi a Hlohovci.
Výstavba diela by podľa radnice Seredi prospela. „Koryto by znieslo prietok aj storočnej vody. Tá by sa už nevylievala do okolia ako doteraz a mesto by získalo vyše sto hektárov pôdy,“ hovorí hlavný architekt Ľubor Nešťák.
„Investori musia preukázať finančné krytie a splniť technické kritériá na využívanie lokality. Pôjde o štandardné procesy – hodnotenia vplyvu na životné prostredie,“ povedal Peter Višváder, hovorca ministerstva životného prostredia.
Hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara potvrdil, že každé splavnenie rezort víta, lebo pri preprave tovarov odbremení už zaťaženú infraštruktúru.
Dolná Streda má obavy
Výstavby sa obáva Dolná Streda. „Jeden z variantov uvažuje o budovaní umelého kanálu na území našej obce. To by bola pre nás ekologická katastrofa, lebo by zničila jediný súvislý kus lesa, ktorý máme,“ povedal starosta Ľuboš Šúry. Obec je zaťažená pozostatkami Niklovej huty, skládkou luženca a má iba tri percentá zelene. Dolná Streda však nie je proti variantu, ktorý s budovaním umelého kanálu nepočíta.
