Výrazný film režiséra Detleva Bucka, ktorý získal i ocenenie kritikov na berlínskom festivale, je skutočným filmom veľkomesta (Grossstadtfilm).
Prostredie príbehu nie je len neutrálnym pozadím, ktoré by tvorilo kulisu pre nejaký všadefunkčný melodramatický dej. Naopak, klíma drsného odosobneného predmestia je katalyzátorom hlavného konfliktu.
Matka 15-ročného Michaela Polischku (David Kross) sa rozchádza so svojím bohatým milencom. Rodina sa tak ocitá v zlej finančnej situácii v malom byte na chudobnom berlínskom predmestí. Michael nastupuje do novej školy v novom sociálnom prostredí.
To prostredie je presiaknuté nudou a ľahostajnosťou k vlastnému i cudziemu osudu, ktorá je často typická pre skupiny na okraji spoločnosti.
Pre mladú generáciu, ktorá vyrastá v takýchto pomeroch, už svet vonku v pravom slova zmysle neexistuje. Iste, prichádzajú s ním do styku, avšak vždy ako nevítaní hostia, nikdy ako rovnocenní partneri.
V tomto prostredí sa prirodzene darí pouličnej kriminalite, od násilia výtržníkov po distribúciu drog.
Vstup do príbehu je šikovne postavený práve na konflikte Michaelových sociálnych návykov s pomermi na okraji veľkomesta. Michael je konfrontovaný so surovými zvyklosťami pouličných gangov, a postupne sa necháva vťahovať do predmestského spôsobu existencie. Napätie vyplýva z konfliktu dvoch svetov a stále sa komplikuje. Nielenže sledujeme pád zo spoločenského rebríčka (strata dobrej adresy, materiálneho zázemia), ale i stratu nevinnosti proti zákonu, ktorá má auru nezvratnej katastrofy.
Pôsobivosť Michaelovej dvojitej premeny je však oslabená predmestskými pomermi – každodennosť je tam neustále na hranici zákona. Jeho prekročenie je preto samozrejmým vyústením. To, že je príbeh zasadený do zlej štvrte, podmieňuje rad udalostí a stretnutí, ktoré vedú k dramatickému vrcholu.
Slabinou filmu je nedostatočná psychologická kresba Michaelovej matky (Jenny Elvers-Elbertzhagen) a ich vzájomného vzťahu. Pomohlo by tiež osvetliť, kto vlastne Michael je. Jeho sociálny prepad je zrejmý. Keďže však nevieme, kto vlastne tento prepad zažíva, nevieme ani, ako ho prežíva.
Filmu možno vytknúť i nevyváženosť medzi Michaelovým plynulým pádom do problémov a akýmkoľvek náznakom protipohybu či aspoň odporu. Výsledkom je potom jednosmerný pohyb ku katastrofe. Záverečná katarzia je nepripravená, a preto účinná menej, než by sa žiadalo.
Naopak, zaujímavou črtou filmu je, že hoci hovorí o svete adolescentov, melodramatická línia deja je maximálne obmedzená. Výsledkom je zaujímavý film zbavený väčšiny emócií, na ktoré je súčasný filmový divák zvyknutý. Dokázal ukázať mrazivý tok predmestského času.
Drsňák (Knallhart). Nemecko, 2006, 98 minút.
Réžia: Detlev Buck. Scenár: Zoran Drvenkar, Gregor Tressnow. Kamera: Kolja Brandt. Hudba: Bert Wrede. Hrajú: Georg Friedrich, Christian Ulmen.
Premiéra v SR: 2. augusta
Autor: Jakub Kudláč (Autor je publicista)
