Bratislava 7. augusta (ČTK) - Bol presvedčený humanista, myslel národne, žil morálne, cítil sociálne a svoje diela písal zrozumiteľne. V stredu uplynie 70 rokov od úmrtia básnika, spisovateľa, evanjelického farára a politika Martina Rázusa.
Hlavnou témou Rázusovej literárnej tvorby a politického života bol slovenský ľud a národná tématika. Tradície, folklór a rodina sú zahrnuté v každom jeho diele.
Rázusova básnická prvotina Z tichých a búrnych chvíľ vyšla ešte počas prvej svetovej vojny v roku 1917. Opisuje v nej utrpenie a ľudské tragédie počas vojny. Témou jednej z básní Matka je smrť matky márne čakajúcej na stanici na svojho syna, ktorý sa mal vrátiť z vojny. Vojnovú tematiku neobchádza ani v ďalšej zbierke To je vojna! Nádeje a radosť zo vzniku Československa sú námetom pre básne v zbierke Hoj, zem drahá a sklamanie a kritiku nerovnoprávneho postavenie Čechov a Slovákov rieši v diele Kameň na medzi (1925).
V roku 1929 vydal Rázus štvorzväzkový román Svety. Svoje detstvo a cestu za poznaním opísal v románoch Maroško a Maroško študuje. Témou románov Júlia a Odkaz mŕtvych sú historické udalosti mesta. V druhom románe apeluje na náboženskú znášanlivosť. Ideovovýchovný charakter má aj román Krčmársky kráľ, v ktorom odsúdil alkoholizmus ako "jednu z najväčších rán na tele slovenského ľudu, ale i človečenstva". Poslednú historickú novelu Bombura zoslabnutý a takmer slepý diktoval. Písal do posledného dychu, ešte deň pred svojou smrťou uzrela svetlo sveta lyrická báseň Neporozumený a prológ k básni Prometeus. Krátko po jeho smrti vyšla báseň Stretnutie, v ktorej premýšľa o svojom živote a pochybuje o márnosti svojho národného úsilia.
Svojbytnosť slovenského národa obhajoval už počas Rakúsko-Uhorska. Po skončení prvej svetovej vojny bojoval proti čechoslovakizmu a centralistickým snahám.
Do vysokej politiky vstúpil v roku 1929 ako predseda Slovenskej národnej strany. Určoval jej smer a ako poslanec Národného zhromaždenia obhajoval záujmy slovenského národa. Spolu s Andrejom Hlinkom podpísal Zvolenský manifest, ktorý odmietol jednotný československý národ. Politickú scénu opustil vyčerpaný len niekoľko mesiacov pred smrťou.
Rázus sa narodil v obci Vrbica, ktorá je dnes časťou Liptovského Mikuláša, ako najstarší z ôsmich detí. Rodina bola chudobná, ale matka podporovala vzdelanie svojich detí. Rázus musel odísť pre svoje národné postoje z gymnázia v Banskej Bystrici a stredoškolské vzdelanie dokončil na lýceu v Kežmarku. Ako svoje budúce povolanie si vybral kňazstvo a vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave.
Jeho prvým kaplánskym miestom bola Modra. Neskôr získal štipendium a išiel na niekoľkomesačné štúdium do škótskeho Edinburghu. Oženil sa, mal tri deti. Ako farár najskôr pôsobil v Pribyline, Moravskom Lieskovom a napokon v Brezne, kde ako 49-ročný zomrel.
Slovenský básnik Ján Smrek napísal po Rázusovej smrti nekrológ: "Básnik-apoštol a bojovník-gentleman."
Písanie mala rodina Rázusovcov v krvi. Najmladšia z detí Mária Rázusová-Martáková bola významná spisovateľka, redaktorka a učiteľka a bratia Michal a Matej vlastnili v Liptovskom Mikuláši známu kníhtlačiareň.
jpa fab
