Na svetovom šampionáte devätnásťročných basketbalistiek mali dva tímy väčšiu časť zostavy z ešte mladších hráčok. Víťazné USA a spolu so Švédskom najväčšie prekvapenie bratislavského turnaja - Slovensko.
Rok je v juniorskom veku dlhý čas. V Amerike s desaťročiami overeným systémom rozvoja basketbalu v školách a množstvom talentov nehrá až takú veľkú úlohu, čo je prirodzená výnimka.
V ostatných krajinách budujú tímy v užších skupinách. Mládežnícke výbery predznačujú vývoj v seniorských kategóriách. Nie tak dávno sa práve podľa tohto predpokladu dal očakávať napríklad vzostup českého a poľského ženského basketbalu. Jedna i druhá krajina získala európsky titul - Poľsko v roku 1999, Česko ho bude o necelé dva mesiace obhajovať.
Dve generácie predtým
Slovensko malo dve silné generácie. Prvú na začiatku deväťdesiatych rokov. Zostava zložená zväčša z banskobystrických a neskôr ružomberských hráčok či odchovankýň bola šiesta na barcelonskej olympiáde 1992 (v tíme Československa bolo 9 Sloveniek), bronzová na ME 1993, piata na MS 1994, strieborná na ME 1997.
Výborné juniorky sme mali aj neskôr. V roku 1997 získali pod vedením Maroša Guzikiewicza bronz na juniorských MS 1997 v Brazílii. Obe generácie dovedna vybojovali postup na OH 2000 (trénerka Natália Hejková). Vtedy, v najnevhodnejšiu chvíľu, tlmené basketbalové spory prepukli do otvoreného boja, treníc takmer každého proti každému. Počas bratislavského šampionátu ich, našťastie, cítiť nebolo. Aspoň navonok. Či ide o trvalý alebo dočasný jav, ukáže čas. Prvý prípad by bol skutočným odpichom k lepším basketbalovým časom. Výborné šieste miesto junioriek je pominuteľné, ak sa naň nenadviaže.
Tréner: Mnohí ma nechceli
Čiernohorský tréner mladých Sloveniek Željko Vukičevič neskrýval: "Keď som k vám v januári prišiel, cítil som dosť veľkú nevôľu s mojím pôsobením. Viem, že mnohí vaši tréneri s mojím účinkovaním nesúhlasili." Temperamentný i striktný trénerský odchovanec skvelej juhoslovanskej školy Vukičevič pôsobí pri mládežníckych výberoch už 25 rokov. Ťažko, ale predsa si vybojoval svoje. Aspoň minimum, ako hovoril - sprvoti jedno sústredenie za mesiac, od mája spoločnú prípravu v jednom kuse.
Presvedčil hráčky - tréning dvakrát denne po tri hodiny má význam, hoci sa to prieči slovenským zvyklostiam. "Tie, ktoré mali v tom čase aj iné priority ako len a len basketbal, myslím diskotéky a chlapcov, som z kádra vylúčil," povedal, nemenoval. Boli to pivotky a Vukičevič ich poslal domov, hoci mu na šampionáte vysoké hráčky chýbali ako soľ.
Tréner však vyzdvihol iný príklad: "Palušná po prvých tréningoch bola schopná odohrať tak päť-šesť minút. Dnes je svetová extratrieda. Neuzatváram sa, priam prosím o spoluprácu s klubovými trénermi, aby sme si zjednotili metodiku."
Opora v asistentoch
Vukičevič si vybral za asistentov mladých trénerov Ivetu Bielikovú a Michala Porubčana.
Bývalá skvelá rozohrávačka, kapitánka dvojnásobných euroligových víťaziek z Ružomberka (1999, 2000) trénuje košickú Viktóriu, ktorá je spolu s Cassoviou základňou pre mládežnícke reprezentácie. Porubčan, bývalý ligový hráč, nie je zaťažený žiadnymi malichernými spormi z minulosti.
Čiernohorec opisoval príchod: "Všetko bolo skleslé, každý hovoril, ako sa to nedá. Generácia ročníka 1989 skončila vlani na európskom šampionáte do 18 rokov trinásta, vraj je nanič, hovorili mi. Našlo sa iba zopár pracovitých optimistov, napríklad práve Bieliková a Porubčan. A podporilo ma vedenie Slovenskej basketbalovej asociácie."
Chce zostať u nás
Vukičevič hneď po šampionáte s dojatím zdôraznil: "Za 25 rokov trénerskej kariéry som nezažil, aby mali juniorské basketbalistky také úžasné divácke zázemie. Hráčky to hnalo dopredu. Víťazstvá zvyšovali náš apetít. Mrzí nás prehra so Švédskom, no to potvrdilo svoje kvality aj v semifinále proti Srbsku. Slovenské dievčatá boli spolu so Škandinávkami najväčším prekvapením turnaja."
Zahraničný tréner by chcel na Slovensku spolupracovať so všetkými mládežníckymi kategóriami. Ako hlavný tréner si plánuje ponechať káder junioriek z Bratislavy, o rok s nimi vybojovať postup do A-kategórie ME dvadsaťročných. "Mám jediný problém, v dnešných časoch organizačne ľahko zvládnuteľný - rodinu, tri deti a zamestnanie mám stále v Podgorici," povedal Čiernohorec.
Palušná najlepšie doskakovala i blokovala
Regína Palušná získala individuálne ocenenie ako najlepšie doskakujúca hráčka - priemer 12,2 na zápas. Bola aj najlepšou blokárkou - 2,7.
Najužitočnejšou hráčkou sa stala Švédka Frida Eldebrinková.
Najviac bodov na zápas zaznamenala Kangová z Kórejskej republiky - 24,9.
Najlepšie prihrávala Švédka Elin Eldebrinková - 3,4 asistencií na zápas.
Titul najslušnejšieho družstva si vyslúžili reprezentantky Litvy.
