BRATISLAVA. Tragédia ako tá, pri ktorej v piatok zhorelo v drevených unimobunkách v Kysuckom Novom Meste deväť ľudí, a dvaja sú stále nezvestní, sa môže zopakovať hocikde na Slovensku.
Neplatičov do unimobuniek v okrajových častiach vysťahovali aj iné mestá. Často mnohopočetné rodiny žijú roky v provizórnych podmienkach napríklad v Košiciach, Martine, Žiline, Trenčíne, Fiľakove či v Tornali.
Prístup samospráv dlhodobo kritizujú mimovládne organizácie, ale aj nová splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Anina Botošová. „Rozhodne nesúhlasíme, aby mestá neplatičov ubytovávali do unimobuniek, ktoré nespĺňajú technické parametre stáleho bývania,“ tvrdí. Mestá by podľa nej mali prestať so segregačnou politikou voči sociálne znevýhodneným obyvateľom.
Ladislav Oravec z Nadácie Milana Šimečku hovorí, že podiel viny nesie aj štát, ktorý „nemá zadefinovanú politiku sociálneho bývania“ a nie je tak jasné, čo je úlohou samosprávy a čo štátu. Prístup mnohých miest zas podľa neho svedčí o jasnej rasovej segregácii.
Požiar podnietil kontroly
Niektoré mestá začali po požiari v Kysuciach unimobunky kontrolovať. „Bol som tam hneď v pondelok a vydal som príkaz na odstránenie mreží, ktoré sme osadili pri rekonštrukcii pred rokom a pol,“ hovorí primátor Fiľakova Jozef Agócs.
Dvojposchodový areál rekonštruovali práve pre riziko požiaru a epidémie. „Bol v dezolátnom stave, obyvatelia sa pripájali na elektrické rozvody, hocikedy mohol vypuknúť požiar,“ hovorí Agócs. Unimobunky, v ktorých žije vyše 40 neplatičov, vyzerajú dnes podľa neho podobne ako pred rekonštrukciou.
Nelegálne pripojenia na elektrickú sieť medzi 85 obyvateľmi unimobuniek včera kontrolovali aj v Tornali.
„Z bezpečnostného hľadiska je to časovaná bomba. Nebudem sa čudovať, ak to nebola posledná takáto tragédia,“ hovorí primátor Ladislav Dubovský.
Vyše 200 obyvateľov býva v unimobunkách z lisovaného dreva aj na košickom sídlisku Lunik IX. Areál mal slúžiť ako dočasné ubytovanie, neplatiči tam však bývajú už päť rokov.
V Prešove búrajú posledné unimobunky v týchto dňoch.
„V unimobunkách celkovo žilo asi 120 ľudí, väčšine sme ponúkli náhradné ubytovanie v štyroch lokalitách mesta. Pôvodný objekt už nespĺňal statické ani hygienické kritériá,“ povedal hovorca mesta Michal Kaliňák.
Neplatiči na návšteve
Na okraji Trenčína býva oficiálne v 10 unimobunkách 24 ľudí. „Pri poslednej kontrole sme zistili o 9 ľudí viac,“ priznáva hovorca mestského úradu Tibor Hlobeň.
S problémom „návštevníkov“ zápasia aj inde. „V 8 unimobunkách by malo byť 34 ľudí. Koľko ich je naozaj, nevie nik,“ hovorí Ján Krúpa zo správy majetku mesta Žilina.
Neprimeraný počet ľudí v budovách výrazne zvyšuje riziko požiaru. „Unimobunky sú na bývanie nevhodné. Stačí, keď niekto zaspí s cigaretou, a kým sa väčšina obyvateľov preberie, konštrukcia je v plameňoch,“ hovorí Anna Olbřimková z oddelenia prevencie krajského hasičského riaditeľstva v Bratislave.
