Na trhu práce sú na tom najhoršie ľudia bez kvalifikácie. Najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou tvoria veľkú časť dlhodobo nezamestnaných. A keď si aj prácu nájdu, dostávajú za ňu nižší plat ako ich kolegovia.
Mnohí pritom majú praktické skúsenosti v odbore, v ktorom sa nevyučili alebo ho nevyštudovali. K lepšiemu uplatneniu im chýba doklad o tom, že dané činnosti dokážu vykonávať aspoň na takej úrovni ako absolventi škôl.
Viacročné štúdium popri zamestnaní je komplikované
Lenže cesta k získaniu dokladu, ktorý by potvrdil ich schopnosti a zručnosti, je pre väčšinu z nich veľmi ťažká. Aby dokázali svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti, museli by absolvovať niekoľkoročné študijné programy popri zamestnaní. A to je najmä pre ľudí, ktorí sa okrem zamestnania musia starať aj o svoju rodinu, často príliš tvrdý oriešok.
Uznanie vedomostí z praxe
Vo svete už uznávanie vedomostí a zručností nadobudnutých v rámci informálneho vzdelávania existuje. „Vo Francúzsku napríklad môžete získať akúkoľvek profesijnú kvalifikáciu, ak máte tri roky praxe v odbore a uspejete pri hodnotiacej procedúre,“ vysvetľuje Daniela Kočanová z Ministerstva školstva SR, ktorá sa uznávaním informálneho vzdelávania už dlhší čas zaoberá. A keď na skúške zistíte, že vám nejaké kompetencie chýbajú, doplníte si ich a dáte sa preskúšať znova.
Niektorým „nevyučeným profesionálom“ už zasvietila zelená aj u našich susedov. Dnes už teda neplatí, že na to, aby človek získal odbornosť, musí chodiť dlhé roky do školy.
Špecifická skúška
A pretože neformálne vzdelávanie prebieha inak ako vzdelávanie v školách (je skôr praktické ako teoretické) mnohí odborníci si myslia, že aj skúška by mala byť iná – zameraná viac na zvládnutie konkrétnych situácií a úloh ako na ich teoretické popísanie.
Česi sú o krok vpredu
V Čechách prešiel na jar tohto roku takzvaný uznávací zákon, ktorý rieši uznávanie a overovanie výsledkov ďalšieho vzdelávania. Ten umožní ľuďom, ktorí sa niečo naučili sami, praxou, alebo napríklad od známeho, získať celoštátne platný certifikát o ich schopnostiach a zručnostiach.
Národný ústav odborného vzdelávania už pripravil takzvané čiastkové kvalifikácie; je ich zatiaľ 35 a všetky sú z oblasti potravinárstva, gastronómie a hoteliérstva. Ministertsvo školstva by ich malo tento týždeň schváliť. A českí odorníci majú pripravených ďalších 300 kvalifikácií, ktoré sa týkajú napríklad stavebných prác, poľnohospodárstva a polygrafie. Zatiaľ sú to všetko profesie, ku ktorým potrebujete výučný list, plány však siahajú ďalej. S uznávaním neformálneho vzdelávania na gymnaziálnej alebo vysokoškolskej úrovni však majú zatiaľ problémy aj krajiny ako Francúzsko, kde inak systém funguje.
Na Slovensku sa zákon o uznávaní ešte len pripravuje. Uvidíme, aké možnosti prinesie ľuďom, ktorých pripravili na vykonávanie profesie praktické skúsenosti.
Kto môže získať odbornosť
Kuchárka
Anna B. zo severnej Moravy má 46 rokov. Kedysi sa vyučila za sústružníčku, ale už dlho pracuje ako zaučená kuchárka, ale bez príslušného vzdelania. Marta H. z rovnakého kraja má 57 rokov. Má skončenú len základnú deväťročnú školu, v priebehu rokov však prešla niekoľkými kurzami ochrany verejného zdravia a pôsobí ako kuchárka v materskej škole. Odborné vzdelanie nemá.
Murár
Miloš R. sa učil za sústružníka, ale školu si nedokončil. Po čase začal pracovať v stavebnej firme, kde sa postupne naučil vykonávať všetky murárske práce – od tých najjednoduchších až po obkladačské. Považovali ho za veľmi kvalitného pracovníka. Potom sa presťahoval do iného mesta, ale tam ho nepoznajú a ako murára bez výučného listu ho nechcú nikde zamestnať.
Čašník
Marta V. má tridsať rokov. Po prerušení školy si našla brigádu ako čašníčka. Postupne pracovala vo viacerých prevádzkách a získala potrebné zručnosti. Ako nevyučená má však nižší plat ako jej kolegovia s výučným listom.
Zdroj: Lidové noviny
