Juraj Nvota televízny film Eva, Eva, v ktorom sám hral, nikdy nevidel. A to ani teraz, keď televízia načrela do archívu a vytiahla filmy, ktoré kedysi nepustila na obrazovky. V Eva, Eva hrala emigrantka, preto bola snímka Juraja Jakubiska odsúdená na prach archívu.
„Bol som v Berlíne. Kamarát mi písal esemesku, že čo to má znamenať. Odpísal som, že neviem, čo má na mysli. Až potom som sa dozvedel, že ide o televízny film Eva, Eva. Ja som ho nikdy nevidel.
Všetko sa raz dostane na svetlo. Časy sú rozličné, niekedy to trvá, ale aj toto raz muselo prísť. Nakrúcali sme to v roku 1975. Bol som mladý, práve som mal po Ružových snoch a oslovil ma režisér Jakubisko. Myslím, že aj jemu to ponúkli po dlhšom čase. Konečne mohol niečo urobiť. Pre mňa to bolo veľmi príjemné stretnutie s ľuďmi ako Kopecký, Janžurová či dokonca Julo Satinský. Filmovanie bolo zaujímavé tým, že sme mali obrátený režim. Nakrúcalo sa v noci v kozmetickom ústave v Prahe. Veľká časť deja sa odohrávala v pater nosteri. Pán Kopecký nás držal pri živote, aby sme nezaspávali, rôznymi hrami.“
V noci nenakrúcali zo strachu, ale preto, že cez deň sa v ústave pracovalo. Filmárom boli priestory k dispozícii až po pracovnom čase. Juraja Nvotu ani veľmi neprekvapilo, že film sa v čase vzniku na obrazovky nedostal. „Nuž čo, boli také časy. Ani sme sa veľmi nečudovali.“
Okrem filmu Eva, Eva sa k divákom ešte dostane aj záznam divadelného predstavenia z Malej scény SND v Nvotovej réžii Chaos (na snímke Stano Dančiak a Viera Topinková).
„Nikdy nie je isté, kedy predstavenie pustia v televízii, pre divadlo je lepšie, ak ho nepustia hneď. Ale keď ho už potom nepúšťajú aj desať rokov, tak to je iné. Chaos bol však nakrútený až po revolúcii. Asi to súvisí s niečím iným. V televízii sa striedali riaditelia a aj potom som mal niekedy stop. To sa deje aj v demokracii, aj tá má svoje imperatívy,“ dodáva Juraj Nvota.
