ť.
SV. ANTON. Poľovnícky kaštieľ vo Sv. Antone pri Banskej Štiavnici sa môže pochváliť zaujímavou raritou. Princíp kamery obscury premieta na komíny povaly obrátený obraz častí nádvoria. Pre bezpečnosť však môžu návštevníci o zaujímavom úkaze zatiaľ iba počuť.
„Určite by to bola pre nich lahôdka, ale pre chýbajúce statické zabezpečenie vstup na povalu nemôžeme povoliť,“ povedala Mária Ďurianová z Múzea vo Svätom Antone. Nie je vylúčené, že po stavebných úpravách raz zaujímavé obrazy návštevníkom sprístupnia. Išlo by však o finančne náročný projekt.
Zaujímavé odrazy nádvoria možno vidieť na dvanástich komínoch povaly. Ak svieti slnko, obrátený obraz je farebný, pri zamračenej oblohe čiernobiely. Najzaujímavejšie obrazy sa vynárajú na dvoch komínoch, kde sa premieta zámocká kaplnka. Neraz aj s modrou oblohou a oblakmi. Pracovníci múzea dodnes živo diskutujú, či ide iba o náhodu, alebo stavebný zámer. „ Stále to nie je celkom objasnené, vyžiada si to štúdium ďalších archívnych dokumentov,“ hovorí Mária Ďurianová.
O obrazoch na komínoch sa dlhé roky nevedelo. Približne pred desiatimi rokmi ich náhodne objavil strážnik pri obchôdzke. To, čo spočiatku vyzeralo ako veľká záhada, sa už čoskoro ukázalo ako veľmi starý optický princíp. Mária Ďurianová stavebný zámer z minulosti nevylučuje, hoci sa viac prikláňa k náhode. „Môže to byť zaujímavé odhalenie, lebo už pri stavbe kaštieľa sa objavili iné zaujímavé prvky. Jedným z nich bol kalendárny princíp,“ dodala.
Pri prestavbe pôvodného hrádku na štvorkrídly kaštieľ v 18. storočí zohrala svoje fantázia staviteľov. 365 okien symbolizovalo dni v roku, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a štyri arkády ročné obdobia. Ďalšia prestavba však toto netradičné riešenie z veľkej časti narušila.
Práve kalendárny princíp však navodzuje podľa pracovníkov múzea otázku, či aj princíp camery obscury nebol rovnako zaujímavým zámerom. Nebolo preň treba vytvoriť veľa. Presne vypočítať otvory v povalách, cez ktoré by smeroval svetelný lúč na protiľahlé steny.
O princípe camery obscury sa zmieňoval vo svojom diele už Aristoteles, v 11. storočí ju používali pri sledovaní zatmenia Slnka. Zjednodušene ide o malý priestor, či skrinku s otvorom, cez ktorý prechádza svetelný lúč a na protiľahlej stene vytvára obrátený obraz.
