Podpisujú sa najmä na lojalite zamestnancov a narúšajú základňu firemných talentov. Ekonómovia často tvrdia, že mnohí riaditelia si zaslúžia svoje peniaze do posledného haliera, odborníci na sociálne vedy však odhaľujú vplyv platových nerovností na organizácie stále do väčšej hĺbky.
Charles OReilly, riaditeľ Centra pre rozvoj a výskum vodcovstva pri britskej Stanford Graduate School of Business, napríklad päť rokov skúmal 120 veľkých firiem. Najvyššie vedenie si pre tento účel rozdelil do piatich kategórií od viceprezidenta po riaditeľa divízií. Zistil napríklad to, že v jednej firme poberal výkonný riaditeľ o polovicu väčší plat, ako je priemer v danom odvetví, zatiaľ čo hlavní manažéri poberali o polovicu menej, ako bolo bežné. Fluktuácia medzi týmito manažérmi bola o 18 percent väčšia ako vo firmách, kde výkonný riaditeľ poberal spravodlivý plat.
Fluktuácia skúsených manažérov znamená pre firmu veľké náklady, pretože ju pripravuje o hodnotné interné skúsenosti a vychovať si nových manažérov trvá roky.
Výkonný riaditeľ berie veľké peniaze, ale firma pritom neprosperuje a zamestnanci cítia, že sú málo platení. Aký to môže mať dopad? OReilly vysvetľuje, že tu prichádza k zjavnému ochabnutiu snáh zamestnancov.
Celú situáciu ešte umocňuje fakt, že keď je preplácaný výkonný riaditeľ, často sú preplácaní aj jeho bezprostrední spolupracovníci na najvyšších manažérských postoch. Platy nižších manažérov však už také vysoké nie sú.
Neprimerané platové rozdiely tiež spôsobujú, že zamestnanci vidia vo firme väčšie nespravodlivosti, ako skutočne existujú. Valné zhromaždenia by preto mali začať hľadať cestu k sociálnejšiemu odmeňovaniu manažérov.
Autor: Zdroj: The Times, imfoservis.insite.sz
