Dobrí sú tí, čo odchádzajú. A tí, čo zostávajú, budú robiť propagandu ďalej.
Je to také jednoduché? Dajú sa všetci hodiť do jedného vreca? Zostávajúcim redaktorom hrozí osud novinárov denníkov Republika, Slovenská republika či Nový deň. Všetky, kým vychádzali, neskrývane podporovali HZDS. Novinári, čo tam písali, pred skrachovaním, si potom ťažko hľadali prácu v iných médiách. Väčšine sa to nikdy nepodarilo, nikto im neveril.
Pamätáte si na Igora Kubiša? Aj bývalý riaditeľ STV v čase poslednej Mečiarovej vlády si tiež niekoľko rokov po zmene vlády nevedel nájsť prácu. Roky bol na materskej, potom napísal list Mečiarovi, že sa o neho nepostaral.
„Povyhadzovali nás a nikto sa nezaujímal prečo. Nemám pocit, že som bol využitý. Jednoducho, bolo to obdobie, keď som sa dostal vďaka určitým ľuďom niekam a potom som s nimi odišiel,“ povedal Kubiš v roku 2001.
Ak nechcú terajší redaktori STV skončiť ako ich bývalí kolegovia z brandže, musia sa v práci začať správať ako normálni žurnalisti. Príklad zo štvrtka: Ak nevie ministerka práce Viera Tomanová vysvetliť, prečo zadlžená organizácia, v ktorej pracovala dostala od jej rezortu dotáciu dva milióny korún, treba sa tomu venovať a je to na hlavnú správu hlavnej spravodajskej relácie verejnoprávnej inštitúcie. Je to určite dôležitejšie ako tlačová konferencia poslanca Gaburu z KDH, ktorý si už týždne vymieňa názory s vedením hnutia cez médiá. Jedine, že by to bol zámer.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
