HOUSTON. Sonda americkej Národnej agentúry pre vesmír (NASA) s názvom Phoenix sa vydala na cestu k Marsu, dlhú 680 miliónov kilometrov.
Vypustili ju v sobotu z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Cieľom Phoenixu je zblízka preskúmať oblasť severného pólu, kde sondy z orbity červenej planéty našli dôkazy o výskyte povrchového a podpovrchového ľadu. Po štarte o 11.30 nášho času trvalo sonde 90 minút, kým sa ohlásila operátorom v riadiacom stredisku, čím potvrdila úspešný štart. Na miesto určenia by mala Phoenix doletieť 25. mája 2008.
Vták Fénix
To, či sonda uspeje, nie je isté. Z predchádzajúcich pätnástich podobných pokusov bola doteraz úspešná iba tretina.
NASA sa okrem toho ešte nikdy nepokúsila pristáť v takých extrémnych severných šírkách Marsu, kde sa mráz blíži sto stupňom Celzia pod nulou.
V roku 1999 vyslala NASA sondu k jeho južnému pólu, tá sa však odmlčala okamžite po prílete. Neúspech spolu so stratou orbitálnej družice prinútil americký vesmírny úrad zrušiť let sondy plánovanej na rok 2001. Vtedajšie prípravy však neboli márne a čiastočne ich teraz využili pri Phoenixe - odtiaľ aj názov symbolizujúci bájneho vtáka Fénixa, ktorý sa znovu zrodil z vlastného popola.
Pri pristávacom manévri Phoenixu pomôžu nielen padáky, ale aj zlepšené pomocné rakety, ktoré sa zapnú 570 metrov nad povrchom a spomalia let atmosférou, zloženou prevažne z oxidu uhličitého.
Americkí experti však budú mať napriek tomu 25. mája budúceho roka nervy napäté na prasknutie. Hlavným cieľom Phoenixu, ktorý bude fungovať ako stacionárne laboratórium, je preštudovať geologickú históriu vody na Marse. To bude mať význam pri určení fáz zmien klímy, a aj pri hľadaní dôkazov výskytu akýchkoľvek foriem života či aspoň organických zlúčenín. Na rozdiel od známeho programu Vikingov v 70. rokoch však teraz vedci nehľadajú priame dôkazy o živote na Marse, skôr chcú odhaliť, či bol vznik života na jeho povrchu možný aspoň teoreticky.
Pristane na Marse človek?
„Chceme jednoducho iba pochopiť, či tamojšie podmienky boli niekedy priaznivé pre mikrobiálne organizmy,“ povedal William Boynton z Arizonskej univerzity.
Phoenix by tiež mohol naznačiť možnosti pristátia ľudskej posádky, najmä ak sa nájde na Marse veľké množstvo vodného ľadu, vysvetlil expert NASA Michael Meyer. Životnosť sondy je plánovaná na 90 marsových dní, dlhších o takmer 40 minút, ako je pozemský deň. Vzhľadom na doterajšie úspešné pôsobenie robotických marsových roverov NASA Spirit a Opportunity však možno predpokladať, že aj Phoenix - ak úspešne pristane - bude skúmať Mars až do zimy. Potom sa zrejme dostane do smrteľného objatia zmrznutého oxidu uhličitého.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
NASA animácia misie Phoenix - od štartu až po odobranie vzoriek
Autor: ač, čtk
