Vilma Jamnická: Dožijem sa stopäť rokov

Joga mi udržala čistý mozog, nevyzerám ako storočné baby, tvrdí v rozhovore pre SME.sk herečka Vilma Jamnická.

Narodila sa 13. novembra 1906 v českom Barchove. Začala študovať medicínu, ale nedokončila ju. Absolvovala herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Od roku 1929 až do roku 1969 bola členkou činohry Slovenského národného divadla. Hrala v tNarodila sa 13. novembra 1906 v českom Barchove. Začala študovať medicínu, ale nedokončila ju. Absolvovala herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Od roku 1929 až do roku 1969 bola členkou činohry Slovenského národného divadla. Hrala v t (Zdroj: Martina Strmeňová)

Joga mi udržala čistý mozog, veď vôbec nevyzerám ako storočné baby, povedala v rozhovore pre SME.sk herečka, spisovateľka a astrologička Vilma Jamnická.

Po istú hranicu sa o veku dámy nehovorí. Za ňou sa už zvykne zdôrazňovať. Kde presne je tá hranica, aby to nebolo urážlivé?

Neviem, ale v mojom veku je to už pocta. Keď niekomu poviem, že mám vyše sto rokov, hoci by bol do mňa zaľúbený, tak utečie, lebo sa ma zľakne, i keď na toľko nevyzerám. (smiech)

Dokonca máte minimum šedín a ako som kdesi čítal, vôbec si nefarbíte vlasy.

Mám ich trochu šedivé pri ofine, ale keď chcem, tak ich vystrihám a nemám žiadne. To mám bohužiaľ asi z krému, keď si natieram čelo, aby som bola pekná. Dnes som práve rozmýšľala, či si tie kraje ostrihám alebo nie. Ale nechala som si ich, aj keď ma štvú.

Mnohí hovoria, že takého veku ako vy, by sa ani nechceli dožiť. Boja sa trápenia, odkázanosti na iných. Vám to tiež niekedy napadlo?

Minimálne stokrát. Viete, chodím k tomu Ignatenkovi. Viete kto je to?

Ukrajinský liečiteľ.

Taký jogín. Zavolal ma, že k nemu môžem chodiť zadarmo. Nemusím platiť ten velikánsky honorár tisícpäťsto korún za dva dni. Pýtal sa ma, či sa chcem dožiť stopäť rokov. A ja, že áno, ak mi pomôže. A on, že sa teda dožijem. Odvtedy tomu verím, ale priznám sa, že niekedy to už ani nie je zaujímavé. Toľko som toho prežila...

Video: Vilma Jamnická o tom, že sa dožije stopäť rokov:

Existujú ešte veci, ktoré vás na tomto svete prekvapia?

Samozrejme, veľa vecí.

Akých?

Raz sa mi stalo, že sme boli na lodi na Dunaji v nejakom podniku a zjavil sa tam ten Rozboril z Markízy. Nepovedal mi, čo je zač a keď sme tam krstili nejakú knihu, Rozboril si ma odchytil a dal mi otázku, akí sú moji príbuzní. A ja len tak, že mám dvoch synovcov, jeden je Miro, druhý Vilo, najmilší mi je Vilo, Miro už menej a ich manželky sú... no, nič moc.

Ten Rozboril to normálne zverejnil, bolo to neférové. Zostúpite zo schodíkov, odchytí si vás, spýta sa niečo, ani vám nepovie, že je z Markízy... Pýtala som sa ho - kto ste a pre koho pracujete. A on, že „netrápte sa, ja už niekoho nájdem, kto ma vezme". Tak som mu takto odpovedala a keď sa manželka toho synovca dozvedela, že je podľa mňa nič moc, tak sa urazila. Toto sú tie životné prekvapenia. (smiech)

Narodili ste sa v Čechách, ale prakticky hneď ste šli bývať do Linzu v Rakúsku.

Áno. A otec ma tam predstavil, že „viete, ona je Nemka, lebo jej stará mama bola rodená von Paulus. Ale jej matka je zase Češka, takže nevie nemecky". A Rakúšania mi šli tak v ústrety... každý sa mohol stať Rakúšanom, veď bolo Rakúsko-Uhorsko. Bola tam jedna učiteľka, ktorá učila štrikovanie a podobné ručné práce. Ja som na to mala talent, bola som v tom výborná a raz mi povedala, že to musím naučiť aj jednu spolužiačku. A ja jej, že „ani mi nenapadne, vy ste učiteľka, to je vaša robota". Ja som to mala od prírody. A tie Nemky veru štrikovať a háčkovať príliš nevedeli.

Video: Vilma Jamnická o škole v Linzi:

Po strednej škole ste šli do Francúzska.

Lebo som bola po maturite. Po nej sme šli do Paríža, aj inde do kúpeľov. Bol to taký výmenný pobyt, vtedy sa Francúzi menili so slovanskými národmi a naopak. Predstavte si, že v tom čase sa koruna rovnala franku! Jedna k jednej. A celý pobyt pri tom mori stál tristopäťdesiat korún na dva mesiace. Keď sa to mama dozvedela, povedala, aby som šla, lebo to sa len tak hocikedy nebude dať.

Chodili sme tam na more, na ostrovy... dali nám tam jesť tie potvory... akože sa to volali... aha, ustrice. Dávali nám ich surové, ešte sa hýbali. To mi moc nechutilo. Hovorím im: „Prosím vás pekne, prineste nám radšej tanier zemiakov, to bude pre nás lepšie ako tie vaše potvory." Neboli sme navyknutí jesť živé tvory ako oni. Jeden z cudzincov sa ich najedol a bolo mu zle, lebo sa mu začali hýbať v žalúdku. Zjedol totiž tie, ktoré sa surové jesť nesmeli. Dobrodružstvo za hranicami, to bolo skvelé.

Prečo ste šli ešte pred herectvom študovať medicínu? Nedokončili ste ju.

Maturovali sme a asi štyri spolužiačky sme si vybrali práve tento odbor. Patrila som medzi najlepšie žiačky, tak som si povedala, že si to môžem dovoliť.

Na posteli ležal muž, ktorého mi pán Boh zoslal

Zrejme to bolo osudové obdobie, lebo práve vtedy ste sa zoznámili s budúcim manželom, hercom a režisérom pánom Jamnickým.

Asi to bolo dobré, ale viete čo... Mne tam prekážalo iné. Ako prvú sme tam brali chémiu a z tej som bola veľmi slabá. Z matematiky som bola najlepšia, ale v chémii nič moc. To nie je urážka. Celý čas tam sedíte, vŕtate sa v chémii, nerozumiete tomu, pamätám si len značku vody.

Tak som šla preč, do nemocnice navštíviť brata, ktorému Nemci rozbili lebku. Hodili mu do hlavy kameň. Odštiepila sa mu kosť a keď mu rástla hlava, zrazu mu tam niečo tlačilo na mozog. Stal sa tak trošičku šibnutým. Mama ho dala na operáciu, vyrezali mu tam taký štvorček, vyhladili to, čo mu trčalo do mozgu a dali to nazad. Potom to už bolo dobré. Navštívila som ho teda a na druhej posteli ležal človek, ktorého mi pán Boh zoslal. Práve som premýšľala, čo mám ďalej študovať.

Prečo práve herectvo?

Lebo som sa chcela učiť životu. Človek študoval, do maturity sedel na škole, zatvárali nás, nesmeli sme chodiť von, odrazu život utekal a ani som nevedela, kam patrím. Počúvajte - ja som bola jedna perfektná herečka. V ničom som sa nešetrila. Šlo to zo mňa do obecenstva, hádzala som svoje city divákom... Venuša, konjunkcia, Merkúr na najvyššom mieste horoskopu. Venuša je láska, Merkúr rozum. Láskavý rozum alebo rozumná láska. Ja som toto mala určené horoskopom.

Video: Vilma Jamnická o tom, aká bola herečka:

Čiže vašu životnú dráhu určili hviezdy?

Presne tak. Horoskop mi jasne určil, že patrím práve do divadla.

Keď hrá človek v divadle, nestáva sa mu, že začne hrať aj v súkromnom živote?

Nie, ani mi nenapadlo. Bola som zaľúbená do doktora Jamnického a tým to pre mňa končilo. Iného som nechcela. Ako prvé mi povedal, že má pre mňa jedno tajomstvo.

Aké?

Jogu. Pýtam sa ho, čo to preboha je? A on, že keď raz budem starenka, pustím sa do sveta pešo. A ja, že či rozum potratil. Mal na to nejakú formulu z Indie.

Každopádne vás na tú jogu nahovoril.

Ani nemusel, vyslovene som na ňu naletela. (smiech) On ju zbožňoval, to bolo pre nás čosi vyššie, akási priama cesta k Bohu. Strašne som to ľúbila.

Viera mi dáva viac, ako si trúfam priznať

Boli ste veriaca už predtým?

Áno. Mama bola katolíčka, otec tiež. Otec sa inak dvakrát oženil, mal štyri deti s prvou ženou, štyri deti s druhou. Spolu osem, pričom prvá žena bola bohatá, druhá chudobná. A otec musel peniaze, ktoré patrili deťom z prvého manželstva, pod vplyvom tej macochy previesť na druhé deti. (smiech)

Verili ste teda prirodzene vplyvom výchovy?

Áno, to bolo úplne samozrejmé.

Čo vám dáva viera?

Úplne všetko. Omnoho viac, ako si trúfam priznať. Dvere do neznáma sú stále zatvorené, darmo na ne klopete a chce sa za ne dostať. Viete, že môj manžel bol v predchádzajúcom živote predstaveným dominikánskeho kláštora? A ešte predtým bol v Indii bráhmanom, takou vyššou kastou. Zbožňovala som ho ako božstvo. V druhom živote som ho poznala v tom kláštore a všetko by som mu veru odpustila. Stále ma sprevádzal.

Vy sama ste však vaše skutočné manželstvo označila za niečo ako šialenstvo.

2.JPGTaké niečo som niekedy povedala? To asi za mňa napísali nejakí redaktori. Jano Jamnický by sa na budúci rok v máji dožil sto rokov. S jednou redaktorkou sme už takmer dopísali novú knihu. Bude o ňom. Ona sa ma pýta, ako je možné, že v budúcom živote by zase chcel byť mojim manželom. No logicky, lebo zistil, že predsa len som bola to najlepšie, čo mohol v živote stretnúť. Ja som ho počúvala úplne vo všetkom.

Napriek tomu prišiel rozvod.

Príliš počúval svoju mamu, bolo to strašne komplikované. To ale ani nemohol byť šialený vzťah, lebo som mu všetko odpúšťala.

Dokonca aj neveru.

Všetko. Viete prečo? Lebo neverný je každý chlap. Šiel ku krajčírke a koketoval s ňou. No a čo? Trošičku pokoketoval, ale vedela som, že krajčírku si nebude nahovárať. Urobil jej tú radosť, ale nevymenil by ma. Keď dokážete odpúšťať, dokážete všetko.

Ako človek spozná pravú lásku?

Viete čo? Keď som objala akéhokoľvek chlapa, hneď som vedela, že tento nie. Pomyslela som si, že ťahať sa s ním nebudem, lebo som zistila, že nie. Tak som si ich všetkých preverila a pri objatí doktora Jamnického to bolo zrazu iné. A hotovo. Preto sa chcem za neho vydať aj v budúcom živote. Bol najlepší zo všetkých.

Počas svadobnej noci nadával

Ale užili ste si s ním dosť.

To za mňa napísali rôzni redaktori. On v tom dominikánskom kláštore v minulom živote dodržiaval celibát a keď som ja ostala ako šesťdesiatročná sama, povedala som si, že sľubujem celibát sama sebe. A keby sa aj teraz do mňa niekto zaľúbil, koniec. Nemôžem si predsa z Boha robiť psinu. Raz som to v šesťdesiatke sľúbila a hotovo.

To znamená, že už vyše štyridsať rokov sú pre vás chlapi tabu?

Áno. Sľúbila som to sama sebe. A som spokojná a šťastná. Úplne.

Ako vyzerá dokonalé šťastie?

Tak, že ste neustále spokojný. A keďže ja som bola vo vzťahu s doktorom Jamnickým spokojná, bola som aj šťastná.

Museli ste veľa odpúšťať?

Veru dosť. Nebol to ľahký vzťah, lebo sa nám do toho veľmi babrala svokra. Pre ňu to bol milovaný synáčik a on na ňu veľmi dal. Ona si totiž myslela, že som na vine tomu, že nemáme deti. Ale my sme veľa študovali, takže do tridsiateho roku života na to ani nebol čas a potom už čo? Veď sme nešli ani na svadobnú cestu.

Načo sú tie svadobné cesty? Aby tí dvaja boli k sebe bližšie. Aby keď do svadby nemali sex, sa ho naučili. Niekto začína súložiť už v šestnástich a vie s tým zaobchádzať, ale keď to ťahá do tridsiatky, tak to nie je nič moc. Počas svadobnej noci a cesty by sa mal teda človek naučiť milovať. Vtedy by mal byť preč od svojich, od svojej rodiny, zamestnania...

Video: Vilma Jamnická o svojej svadobnej noci:

Takže toto sa nepodarilo?

Bohužiaľ nie. Doktor Jamnický mi ešte počas svadobnej noci vynadal. Svokra nám zavesila do izby také bylinky na lásku. Myslela si potom, že sme mali nádhernú svadobnú noc. Ale kdeže. Jano totiž vstal od svadobného stola, lebo tam nemal pripravenú vegetariánsku stravu. Vyzeralo to, ako keby sme odchádzali na svadobnú cestu, také efektné to bolo. Pritom prišiel domov a nadával miesto toho, aby miloval. Aj som mu hovorila, že som netušila, aké jedlo mu tam dajú.

Dali mu kura.

Áno. Ale veď ho mohol dať preč a zjesť zemiaky so šalátom. Veď sme si mohli objednať čokoľvek iné.

Neuvedomili ste si, že ak sa takto človek zachová počas vlastnej svadby, niečo tam nehrá?

Viete čo, ja som bola tichá a nemá. Čudovala som sa mu. Najskôr nadával a potom chrápal. To bola moja svadobná noc. (smiech) Aj s tou redaktorkou sme do knihy napísali, že nie každá svadobná noc sa musí vydariť. Niektorí ju preflámujú až do rána, môj muž nadával... ľudia sú rôzni. Niektorí sa ani nevedia milovať... sú všelijaké svadobné noci.

Neskôr vám to vynahradil?

8.JPGNo isteže. (smiech) Tak vám poviem - bola som do neho zaľúbená a on odo mňa odišiel, lebo bol zaľúbený najmä do svojej mamy. Tá mu povedala, že je taký krásny, že môže dostať každú ženu, ktorú chce. Raz takto v Prahe oslovil jednu krásavicu: „Chceli by ste sa stať mojou ženou?" Ona: „To by ste mi však museli povedať, aký máte vlastný príjem." On: „Šesťstokorunový invalidný dôchodok." Ona: „A pozreli ste sa niekedy na mňa? Vy si myslíte, že budem doplácať na svojho milenca alebo manžela? Ja so svojou krásou?" Ale bohužiaľ si to nevzal k srdcu, aj tak si vzal nejakú krásavicu, oveľa mladšiu od neho a tá ho tak utrápila, že spáchal samovraždu.

Ako sa on dostal k divadlu?

Keď som sa prihlásila na herectvo, povedal mi, že aby som ho prihlásila u Borodáča. Že ak ho prijme, pôjde aj on. A ja som si pomyslela, čo mu to na um prišlo. Jeho mama za mladi režírovala a povedala mu, aby nechal medicínu a šiel na právo, pretože medicína sa s herectvom naraz študovať nedá. Právo je teória, to sa dá. A tak vyštudoval doktora práv.

Stali ste sa pri ňom vegetariánkou aj vy?

Bola som prekvapená, že to je pri ňom povinnosť. Stala som sa ňou natoľko, že som hladovala ako pes. (smiech) Keď sme boli na zájazdoch s divadlom, stravovali sme sa najmä v reštauráciách. A tam taká strava nebola. Niektorú polievku som pochválila, inak som hladovala, keďže mäso som nemohla.

Boli sme v Martine s Meličkovou, sadli sme si do reštaurácie hneď vedľa hereckej šatne. Meličková hovorí: „Tu ti je jeden teľací rezeň. Ten je tak fantastický... okrem toho je to prírodné, to je viac ako vegetariánska strava, objednaj si to." Keď to hovorila Meličková, tak som si ho objednala. Začala som jesť a nejaký zlomyseľník upozornil Jana vo vedľajšej šatni. Jano vstúpi do dverí a vidí rezeň. Za mnou stál čašník, vzala som celý tanier a odovzdala ho. Teraz by som to už nespravila, ale vtedy bol pre mňa Jano veľká autorita.

S Kňažkom sme boli žobravými mníchmi

V jednom rozhovore ste povedali, že ste boli v minulom živote šľachtičnou na španielsko-francúzskych hraniciach. A vraj ste nevarili ani vtedy, ani dnes. Nevaríte v žiadnom živote?

No, o mne sa veľa hovorilo, že som mužovi nikdy nenavarila. Ale to nie je celkom pravda. Najskôr sme hrávali divadlo v opere, ešte predtým, ako sme prešli do Hviezdoslavovho. Naproti bola reštaurácia. Končili sme o dvanástej, poobedňajšia skúška začínala o druhej. Čiže sme pokojne mohli zájsť do nejakej reštaurácie a najesť sa v nej. Rýchlo sme však bežali domov ako idioti a Jano mi hovorí: „V tom šaláte je piesok." A ja, že „zlatko moje, veď si mohol vstať, ísť pod vodovod a na každý lístoček pustiť vodu". On to povedal svojej mame a bolo. Mama to však nebrala zle. Keď o dvanástej bežíte domov ako blázni, Vilma musí rýchlo stvoriť obed a o pol druhej už musíte bežať nazad do divadla, ako to máte stihnúť? Viete, ako na to zareagovala jeho mama?

Ako?

Zadovážila nám upratovačku.

Pre piesok v šaláte?

Presne tak. Tá nám potom varila obedy, umyla riady, šla domov a my sme bežali pracovať. Tá svokra predsa len čiastočne mala rozum. Lepší ako ja. Len Jano bol taký.

O jednom zo svojich minulých životoch ste povedali, že ste žili v ázijskom kláštore a tam ste sa dokonca spoznali s Milanom Kňažkom.

To sme boli v nejakom zvláštnom kláštore. On, ja aj ďalší sme tam boli pustovníci, ale nesmeli sme byť dlho pokope, aby sa z nás nestali homosexuáli. Hrali sme sa na kvázi žobravých mníchov. Nesmeli sme ani variť, vždy sme teda zaklopali na nejaké dvere, či domácim neostalo niečo z obeda. Keďže si tam mníchov veľmi vážili, vždy nám dali najesť a šli sme ďalej.

Video: Vilma Jamnická o svojom minulom živote v kláštore:

To bolo koľko životov dozadu?

Štyri. Ešte predtým, ako sme sa stretli v Indii s Janom.

Kňažko vtedy poslúchal?

Nie, kdeže. On bol starší odo mňa. Nemal čo poslúchať, to ja som vždy poslúchala a bola poddaná.

Ako vôbec zisťujete, čo ste robili v predchádzajúcich životoch?

Prídete na to tak, že stretnete jasnovidného človeka, ako bol pán Žlábek. Ten nám to vykladal. Sedel tam on, ja a traja ďalší. Pri takom podlhovastom stole. Oni bývali v domovníckom byte, Žlábek bol chromý, lebo ho fašisti zbili za to, že bol v diplomatických službách. Pokazili mu chrbticu a komunisti, aby to napravili, mu ponúkli ortopedickú stoličku, s ktorou sa mohol pohybovať. Do WC mu dali také vešadlá, za ktoré sa mohol chytiť. Ale povedali mu, že im za to musí preukázať nejakú službu.

Pýtal si, či by mu mohli z Indie poslať jogínske knihy v angličtine. Že sa ako diplomat naučil anglicky a bude to prekladať do češtiny. Povedali mu, že áno, ale musí im udať adresu každého, kto k nemu bude chodiť, kto bude chcieť byť jogínom. Tak tento človek nám povedal všetko o minulých životoch.

Máte jasnovidecké schopnosti aj vy?

Nie. Vôbec. Nemal ich ani doktor Jamnický.

Joga mi udržala čistý mozog

Keď ste mali deväťdesiatpäť rokov, vraj sa vám zjavil jeho duch.

To bolo takto - bola u mňa na návšteve jedna priateľka. Sedela pri tomto stole a hovorím jej: „Elvír, ty si jasnovidka. Jano u mňa býva, chceš mi niečo od neho tlmočiť?" A ona, že „veľmi mi to ničí nervy, ale dobre". Jano prišiel a kľakol si pri nej. Čiastočne som ho videla, takú bledú tôňu. A šepkal jej do ucha, čo som nepočula. Ona mi to potom tlmočila.

Keď je to všetko pravda, prečo mnohí dodnes neveria na duchov a minulé životy?

Lebo s tým nemajú žiadne skúsenosti. Keď nepestujete jogu, ale len reálny život, tak prečo by ste na to mali veriť? Ja sama to vidím ťažko, to nie je ľahká vec. Mám tu taký malý oltárik a raz som pri ňom počula taký väčší hluk. Idem tam a počujem Janovu mamu, ktorá už bola dávno mŕtva. Chcela, aby sa už Jano vtelil do normálneho života, že to spraví aj ona a že budú spolu manželia.

To by vás ale naštvalo.

Nie, nenaštvalo. Ja nechávam životu taký beh, aký určí pán Boh.

Vyrastali ste ako katolíčka. Nebili sa vo vás katolícke náuky s reinkarnáciami a podobne?

Čo už, keď som sa viac venovala tej joge. Chodili sme na výlety - ja, Jano, svokor. Svokra nikdy nešla. Ja som potrebovala pohyb. Boli sme nad Bócou a pustila som sa utekať ako blázon. Od Jana som si vyprosila, aby som mohla cvičiť tie jogínske cvičenia na nohy a ono mi to urobilo takú chôdzu, že som mohla lietať. A nikdy som nemala strach, že sa potknem alebo spadnem. Letela som, letela...

Ľudí ako vy často nazývajú, že sú pomätení, ak takto rozprávajú.

Viete čo? Ak mi niečo držalo mozog v poriadku, bola to tá joga. Bez nej by som sa pominula skôr. Ale keď som cvičila od rána do večera... Jano to ani nerobil. On nebol fanatikom ako ja.

Čo vám to vlastne dávalo?

Udržiavalo mi to čistý mozog. Veď mám sto rokov a vôbec nevyzerám ako storočné baby, ani nemám ich mozog. Drží ma to na úrovni.

Nemohla som byť komunistka, to by som musela zaprieť Boha

Ako ste vnímali komunizmus?

6.JPGJa som kedysi odmietla vstúpiť do strany, ale Jano dopadol ešte horšie. Vtedy už bol u mamy a tá ho prihlásila ešte do tej prvej komunistickej strany, v ktorej boli Clementis a Slánsky. Boli sme pod vládou Sovietov, niekto na nich hodil kliatbu, museli obaja do väzenia a tam sa museli spovedať, dokonca robiť sebakritiku, že sa povyšovali bez toho, aby ich uznal Sovietsky Zväz. Proste že sa vybrali nesprávnym komunistickým smerom. A prezidentom sa stal Gottwald. Ten, čo sa vždy postavil na tribúnu s tou svojou ženskou a salutoval do Moskvy. To nebol prezident, ale figúra.

Čo konkrétne vám prekážalo na komunistoch?

Úplne všetko. Robila som tie duchovné cvičenia ešte pred ich príchodom a to sa už nemôžte len tak prerobiť.

Nenapadlo vám, že by ste mali ľahší život, keby ste sa prispôsobili?

Zišlo mi to na um, ale hovorím - stálo by to za to? Mala som svojho pána Boha, jemu som slúžila a komunisti predsa Boha neuznávali. To by som musela povedať, že Boha niet. A nebola som v stave urobiť niečo také.

Keď porovnávate herectvo za vašich čias a dnešné, v čom sú rozdiely?

Dnes sa nič nerobí. Nie sú peniaze, nič sa nenatáča, žiadne filmy.

Spomínate si ešte na váš prvý film Drevená dedina niekedy v roku 1954?

To sme točili na kopcoch, odkiaľ sme bežali dole a strieľali do nás. Padla som trafená strelou, umierala som, prišiel režisér a hovorí: „Ako váš prvý výstup vo filme to skutočne nebolo zlé. Umierali ste krásne a pravdivo." To ma veľmi potešilo.

To bolo zrejme vaše prvé a doteraz posledné umieranie.

Ešte predtým som umierala v nejakej chate, keď sme točili niečo pre televíziu. Strelili ma, padala som dole tvárou a niektorý z hercov mi zlomyseľne hovoril, aby som umierala hore tvárou, nech má zo mňa niečo aj kamera. (smiech)

Dá sa povedať, či boli lepší herci tí vo vašej dobe alebo dnešní?

4.JPGVtedy boli lepší, ale má to logiku. Keď viac hráte, ste lepší herec. Boli to také ruské typy. Každý mohol hrať Voloďu či Ivana. Taký Pántik vyslovene... Ja som mohla hrať za komunizmu len malé úlohy. Jano nesmel hrať ani v televízii, ani v rozhlase, ani vo filme. V roku 1957 ho jeden komunistický politik odkádroval, mohli ho teda prijať do divadla. Jano predtým prevažne režíroval a nie hral, chcel byť teraz angažovaný iba ako herec a nie režisér. Národné divadlo mu to odmietlo. Zatvrdol, nevedel sa poddať a a tak bol až do smrti dôchodcom s pár korunami.

Neuvažovali ste niekedy o emigrácii?

Ani mi na um nezišlo. Ja som robila tie horoskopy a keď mal niekto Merkúra v dvanástom dome, povedala som mu, aby držal hubu, lebo keď povie krivé slovo, skončí vo väzení. A veľakrát to tak aj bolo. Stačilo sa toho držať a nebol problém. Okrem toho - čo by som robila vonku? Ani Jano by neodišiel, tiež mu to ani na um nezišlo. Blbé časy sme žili, to vy mladí ani netušíte, ako bolo v minulom storočí.

Ako sa vám žilo za Slovenského štátu? Hrávalo sa divadlo?

Fantasticky. Jano bol vtedy veľkým režisérom, ja som veľa hrala. Ani som nechcela hrať všetko hlavné postavy. Povedala som mu, aby mi dal len jednu hlavnú, jednu prostrednú a jednu celkom maličkú, aby ostatní videli, že sa nechcem vyvyšovať. Chcela som, aby vystriedal každého, aby sa osvedčil. Tiso mi neškodil, ja som s ním nebola v žiadnom styku ani kontakte. A intendant nad nami držal ochrannú ruku.

Keď tomu rozumiete, všetko vyveštíte

Venujete sa astrológii. Čo všetko sa v nej dá predpovedať?

Veľmi veľa. Keď si to tak rozdelíte, prvý dom je dom osobnosti. Už máte hviezdy, ktoré označujú osobnosť. Druhý je dom financií, ďalší rodičovský dom, štvrtý dom vlastná domácnosť a staroba, piaty dom detí, šiesty dom zamestnania, siedmy dom manželský, ôsmy dom patrí smrti, ďalší zahraničiu, potom priateľstvu a samote... keď to máte takto pekne rozdelené, viete, čo môžete veštiť. Takto všetko uhádnete.

Dá sa teda podľa ôsmeho domu predpovedať smrť človeka?

Samozrejme preboha, veď tam máte dom smrti. Viete čo, staroba je ukrutná, je to smutný vek, prenešťastný... však to raz každý zažije.

No, vy práve smutná nepôsobíte.

Ja som si sama sebe nikdy nevyveštila, že sa dožijem až sto rokov. (smiech)

To veštenie je vôbec spoľahlivé?

Treba to vedieť, vtedy áno. Napríklad doktor Jamnický mal v prvom dome býka, takže mal v sebe tú tvrdohlavosť. Druhý dom mal plný blížencov a ja zas mám v blížencoch Lunu. Luna je strašne ochotná vyjsť v ústrety. Rozumeli sme si tak, že som mu vyhovela, v čomkoľvek chcel. Blíženci vždy vychádzajú v ústrety.

Neklame veštením človek sám seba?

Prečo by klamal? Musíte však hodne študovať, aby ste to vedeli robiť poriadne.

Vy to už zvládate poriadne?

Ovládam to slušne. Keď sa chceli rozísť nejakí manželia, pozrela som sa na to, a často som im hovorila, aby to nerobili. Koľkokrát som udržala aj manželstvo, ktoré by to samo od seba nedokázalo.

Čo jedávate na raňajky?

Vždy veľký hrniec čaju s veľkým množstvom citrónov, alebo bielu kávu. Mám ju takú švindľovanú, lebo obvykle stojí dvesto korún a ja ju mám za polovicu. Kupuje mi ju jedna kamarátka. (smiech) To je „neska", ktorú si robím z mlieka, lebo v ňom je kalcium. Na stravu si treba dávať pozor. Nejedávam nič nezdravé. A opäť som sa vrátila k vegetariánskej strave, lebo mi viac chutí. Začala som trpieť nechutenstvom a takto sa to napravilo.

Fajčili ste niekedy?

V živote. Dobré je dávať si štamprlík, ten môj elixír. Jeden si dám každý deň. To si dám do vodky sedem byliniek - angeliku, ďumbier, rozmarín a ďalšie štyri. Prvá je na srdce, ďumbier na zažívanie. Angeliku som si doniesla z filmovačky, zasadila ju a chlapci mi ju neskôr zrýľovali. Pritom je to dva a pol ročná rastlina, z ktorej sa suší koreň. Zničili mi ju, ale čo už. (smiech) Ten elixír je však skvelý, veď sa na mňa pozrite. (smiech)

Humor Vilmy Jamnickej si môžte vychutnať aj v relácii Jana Krausa Bez obáv, prosím. Kliknite tu (nastavte si 38 minútu a 5 sekundu).

Pozn.: Rozhovor nebol autorizovaný, Vilma Jamnická to nepožadovala.

Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.

Na SME.sk pripravujeme:

KAMILA MAGÁLOVÁ, herečka a podnikateľka

JOZEF ČERVEŇ: katolícky kňaz, pôsobiaci medzi Rómami na Luníku IX.

IVAN KOBNER, homosexuál o svojom živote, liečbe a predsudkoch

MIROSLAV MAŤAŠČÍK, hlavný projektant mostu Apollo

ĽUDOVÍT KANÍK, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 785
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 837
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 049
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 694
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 114
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu