KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Ubytovňu na okraji Kysuckého Nového Mesta, ktorej dve poschodia tvorili na seba uložené unimobunky, zachvátil požiar okolo jednej v noci zo štvrtka na piatok pravdepodobne na prízemí.
Pred rýchlo sa šíriacim ohňom z prízemia na prvé poschodie sa snažili ľudia utiecť. Takmer holí vyskakovali z okien. Niektorí skončili s popáleninami, traja majú vážne poranenia. Staršia žena si pri úteku zlomila chrbticu, ďalšia má zlomenú panvu a vo vážnom stave je aj muž so zlomeninami a popáleninami na tretine tela. Útek problematizovalo množstvo ľudí v malom priestore. Oficiálne ich tam bývalo 82. V niektorých izbách bývali aj desiati. Polícia zatiaľ našla sedem tiel. Počet obetí nemusí byť konečný, nikto nevie, koľko ľudí tam v čase požiaru naozaj bolo.
V jednej z izieb spala aj desaťčlenná rodina Aladára Štrkáča. Jeho manželka si pri výskoku z prvého poschodia ťažko poranila chrbticu a zlomila nohu.
„Zobudil nás krik. Chceli sme vybehnúť, ale na chodbách nebolo svetlo. Všade bol chaos, krik a dym. Zoskočili sme z takého zábradlia, aby sme sa zachránili. Našťastie sa vnúčatám nič nestalo. Nemáme nič, všetko tam zhorelo, oblečenie, peniaze, všetko,“ plakal rozrušený Štrkáč pri posteli ťažko zranenej manželky v čadčianskej nemocnici.
„Oheň prišiel zvonku. Myslím si, že niekto zapálil jeden z vchodov,“ hovorí obyvateľka unimobuniek Viera Facunová.
Nikto presne nevie, koľko ľudí bolo v čase požiaru v izbách. Zástupkyňa primátora Jana Svrčková hovorí, že ich tam mohlo byť okolo 82 .
Manželia Melánia a Jozef Krivačkovci, ktorí majú neďaleko bývalej ubytovne záhradníctvo, prišli ráno o 6.30. „To, čo sme videli, bol horor. S ľuďmi z ubytovne sme nemali žiaden problém. Slušne sme s nimi vychádzali.“
Komunita: Rasistický zločin
Jozef Frátrik, ktorého miestna komunita považuje za svojho vajdu, tvrdí, že od soboty sa im niekto vyhrážal, že to tam zapáli. „Myslíme si, že išlo o rasistický zločin, plánovú vraždu,“ hovorí. Priznáva, že nikoho, kto by mohol unimobunky zapáliť, nikto nevidel.
Rómovia v unimobunkách vraj počuli len hlasy. Obeťou útokov, aj fyzických, sa mali stať už v minulosti. Budovu vraj už raz niekto zapálil, no oheň sa im podarilo uhasiť vlastnými silami.
„Sme terčom útokov,“ povedal aj Ján Baláž. „Môj brat sa súdil, lebo ho zbili skíni. Všetci si myslia, že išlo o rasistický útok.“
Príčina požiaru je neznáma
Žilinská policajná hovorkyňa Jana Balogová predbežne vylúčila rasovo motivovaný útok. „Požiarni technici po predbežnej obhliadke nezistili nič, čo by nasvedčovalo rasovo motivovanému útoku,“ povedala.
Svrčková hovorí, že ubytovňu pre neprispôsobivých riadne skolaudovali v roku 2003. Odvtedy priebežne kontrolovali protipožiarne opatrenia. Nikdy predtým v ubytovni nehorelo.
Pripustila, že v ubytovni s dvadsiatimi malými izbami bolo veľa ľudí, ale tvrdí, že sa tomu nedalo zabrániť. „Pre desať ľudí sme určovali dve izby. Napriek tomu sa tam svojvoľne sťahovali. Nedalo sa tomu zabrániť.“
Mesto prechodne ubytovalo evakuovaných v budove bývalých detských jaslí a pripravuje náhradné byty. „Do šiestich jednoizbových sme umiestnili tie najpočetnejšie,“ povedala Svrčková. Mesto poskytlo aj stravu, šatstvo, jedlo i peniaze.
Tragickým požiarom sa bude zaoberať vláda, povedal to na mieste premiér Robert Fico.
“Sme pripravení po konzultáciách s ministrom financií pomôcť mestu aj v prípade, že by vznikla potreba vystavať nové zariadenie.“
Ministerka práce Viera Tomanová poskytne pozostalým prostriedky na pohreb a ďalšie prostriedky pre ľudí, ktorým po požiari nič nezostalo.
Fakty o požiari
vznikol v noci okolo jednej zo štvrtka na piatok
v unimobunkách bývalo približne 82 ľudí
v noci evakuovali 64 z nich
deväť ľudí sa pri úteku z horiacich budov zranilo, traja sú vo vážnom stave
polícia potvrdila sedem obetí
počet nezvestných nie je známy, neoficiálne sa hovorí, že je to okolo päť ľudí
Tento rok pri požiaroch zomrelo už 22 ľudíTento rok pri požiaroch zomrelo už 22 ľudí medzi najtragickejšie patrí požiar pri obci Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves v roku 2000, zomrelo šesť ľudí pri požiari drevenej chatrče vo východoslovenskej obci Huncovce aj pri požiari rodinného domu v Senici v roku 2003 zomreli tri osoby ročne zomrie pri požiaroch na Slovensku asi 50 až 60 ľudí, minulý rok ich zahynulo 49, rok predtým 64 tento rok zomrelo 22 ľudí, bez obetí z Kysuckého Nového Mesta častejšie ako v bytoch horí v prírode, minulý rok vypuklo v prírode 7011 požiarov, v bytoch horelo 1828 ráz, celkovo bolo na Slovensku minulý rok 10 255 požiarov najčastejšou príčinou požiarov je neopatrnosť dospelých (6363 požiarov v roku 2006), a to najmä pri manipulácii s otvorením ohňom a pri vypaľovaní trávy úmyselným zapálením vzniklo minulý rok 975 požiarov a 634 požiarov spôsobili fajčiari tento rok patril medzi najťažšie zásahy požiar po výbuchu vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky, zomrelo osem ľudí, viac ako dvadsať bolo zranených v minulom roku požiar spôsobil škodu za 816 miliónov, v tomto zatiaľ za 670 miliónov korún
(r, čtk)
Nebezpečné sú aj ďalšie domy s Rómami
Tragédia hrozí aj v ďalších mestách. Mnohí Rómovia žijú v domoch, ktoré ohrozujú ich život.
„Mnohé rómske rodiny žijú v katastrofálnych podmienkach,“ hovorí bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová.
V obci Liptovský Hrádok žije asi 50 Rómov v ubytovni, ktorú podľa statika treba zbúrať, pretože má narušenú statiku. „V júni minulého roka obyvateľom skončili nájomné zmluvy, bývajú tam protiprávne, dali sme to na súd,“ hovorí primátor Branislav Tréger. Len za vodu a elektrinu dlhujú dva milióny. Neplatičmi sú všetci, mesto im teda nebude hľadať náhradné ubytovanie. „Nemáme na to ani možnosti,“ hovorí primátor.
Aj tehlový dom v Horovciach pri Michalovciach sa môže pre zlú statiku zrútiť. „V zime si obyvatelia kúria šindľami a podperami zo strechy, minimálne strecha môže spadnúť,“ hovorí Petronela Breznariková z obecného úradu.
Ešte v zime starosta dostal od splnomocnenkyne dva milióny na unimobunky, z konta Orange získal peniaze na ich zariadenie a hneď urobil projekt na stavbu sociálnych bytov. V unimobunkách však dodnes nikto nebýva. „Majiteľka domu a jej syn nechcú unimobunku, ale vymeniť dom a dom,“ hovorí starosta Vladimír Decha. O unimobunky už prejavila záujem obec Trhovište, kde tiež hrozí, že sa Rómom zrúti dom.
Nová splnomocnenkyňa Anina Botošová včera nezdvíhala telefón. Pred pár dňami však rokovala s primátorom Tornale, ktorá má tiež v septembri zbúrať nebezpečný dom. Dohodla s primátorom, že rodinám bez dlhov zabezpečí náhradné ubytovanie.
Andrea Hajdúchová
Oheň v strede domu
Rómov vraj zastrašujú, aby odišli.
BRATISLAVA. Bývalá splnomocnenkyňa Klára Orgovánová hovorí, že Rómovia často nemajú elektrinu a pomáhajú si riešeniami, ktoré môžu byť nebezpečné. Na druhej strane však v miestach s vysokou koncetráciou Rómov vládne napätie medzi komunitami.
Rómovia hovoria, že sú zastrašovaní, aby odišli. Orgovánová pripomenula, že v Záhorskej Vsi vyhoreli pred troma rokmi dve rodiny. Tiež tvrdili, že im domy podpálili maskovaní muži. Starosta Boris Šimkovič nevie, ako prípad polícia vyriešila. Rodiny sa odsťahovali, obec im našla ubytovanie pri Nových Zámkoch. Pozemok, na ktorom domy stáli, obec odkúpila.
Vlani v Šaštíne si Rómovia dom podpálili sami. V strede domu si urobili ohnisko.
(haj)
Stĺpček Petra Schutza
Kysucké memento
Sedem obetí a päť (zatiaľ) nezvestných kysuckej tragédie z noci na včera je memento, ktoré nesmie vyšumieť do zabudnutia.
A to ani vtedy, ak sa potvrdí istota premiéra Fica a policajného vyšetrovania, že vylučujú úmyselné založenie požiaru.
To však treba vedieť v prvom rade, pretože vyhlásenia rómskeho vajdu o rasisticky motivovanom podpaľačstve a vyhrážkach, čo im predchádzali, sú desivé.
Na rozptýlenie všetkých podozrení by bolo užitočné, keby teóriu o zanedbaní bezpečnostných opatrení potvrdili aj experti od Kysúc a kysuckej polície nezávislí.
Je pekné od premiéra i Žilinského kraja, že postihnutým rodinám poskytnú finančnú aj inú výpomoc.
Na to, aby ani na Kysuciach, ani nikde inde ľudia už viac nehoreli zaživa, však nestačí ex post solidarita.
Osveta o bezpečnostných predpisoch a ich dodržiavaní pre osoby, ktoré sa ocitnú v takzvaných sociálnych ubytovniach, je jedna vec.
A druhá potom systémová otázka, či separácia takzvaných sociálne neprispôsobivých rodín na periférie obcí a miest, namiesto snahy o integráciu, je to správne riešenie, ktoré im aj celej spoločnosti prospeje najlepšie.
V unimobunkách žili Rómovia aj Nerómovia. Požiar ich zachvátil v noci. Ľudia začali vyskakovať z okna. Nikto nevie, koľko ľudí v nich žilo, preto nie je isté, či obetí nebude viac .
FOTO – ČTK,TASR
V unimobunkách žili Rómovia aj Nerómovia. Požiar ich zachvátil v noci. Ľudia začali vyskakovať z okna. Nikto nevie, koľko ľudí v nich žilo, preto nie je isté, či obetí nebude viac.
FOTO – ČTK,TASR
Autor: Iveta Hažíková. VIDEO - Ján Krošlák
