Výška pokuty za nesplnenie povinnosti sa môže vyšplhať k 50-tisíc korunám. Majiteľov domov a bytov s kotlami na zemný plyn alebo tuhé palivo čaká od nového roka povinnosť, ktorú doteraz nepoznali. Svoje vykurovacie zariadenia si budú musieť nechať dať pravidelne kontrolovať, inak ich čaká pokuta.

BRATISLAVA. Od nového roka, keď nadobúda účinnosť nový zákon o pravidelnej kontrole kotlov, pribudne majiteľom rodinných domov, bytov a iných nevýrobných budov, ktoré sú vykurované kotlami na tekuté alebo tuhé fosílne palivá s výkonom väčším ako 20 kilowatthodín (kW), nová povinnosť. Zo zákona si ich budú musieť nechať pravidelne kontrolovať autorizovanými osobami.

Frekvencia a hĺbka pravidelných kontrol bude závisieť od ich technických parametrov a veku kotlov. Zákon takisto prikazuje pravidelne kontrolovať všetky klimatizačné zariadenia v nevýrobných budovách s väčším výkonom ako 12 kW vrátane.

Pre takmer milión domov

Podľa informácií predajcov vykurovacej techniky sa vďaka výkonovému limitu 20 kW povinná kontrola bude týkať približne 90 percent kotlov používaných v rodinných domoch alebo bytoch vrátane novozakúpených prístrojov. Naopak, veľkorysejší limit 12 kW pre klimatizačných zariadeniach posúva povinnosť kontrol skôr k majiteľom väčších stavieb, rodinných domov s klímou sa týkať nebude.

Ministerstvo hospodárstva, ktoré zákon pripravilo na základe záväzku voči Európskej únii, odhaduje, že povinnosť pravidelných kontrol kotlov sa dotkne asi 825-tisíc rodinných domov, 6500 bytoviek, 3400 školských budov, tisíc administratívnych budov a 760 zdravotníckych zariadení.

Kontrolu najmenej za tisícku

Kontroly budú vykonávať osoby, ktorým na základe odbornej skúšky udelí osvedčenie Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Výšku poplatku za vykonanie kontroly zákon presne nestanovuje, tú určí dohoda medzi kontrolórom a majiteľom kotla.

Keďže prvé skúšky kontrolórov podľa Kataríny Antalovej zo SIEA začne agentúra vykonávať až v októbri a vydávanie prvých osvedčení predpokladá na koniec decembra, je teraz ťažké naznačiť výšku poplatkov. Ministerstvo hospodárstva predpokladá, že osvedčenie sa podarí získať asi 150 kontrolórom, a teda určitú konkurenciu medzi nimi možno očakávať. Na odhad poplatkov podľa cien súčasných analogických kontrol sme sa preto opýtali odborníkov zo spoločností zabezpečujúcich servis vykurovacej techniky.

Branislav Kleinert zo spoločnosti Buderus cenu odhaduje od 1000 do 2500 korún. Odhad Igora Viechu z firmy Adacco sa pohybuje medzi 1000 až 1500 korunami. Podľa obidvoch odborníkov s vyššími cenami o niekoľko stovák určite treba rátať v Bratislave a na západe krajiny.

Na čo majú kontroly slúžiť

Účelom zákona je prispieť k znižovaniu energetickej náročnosti krajín EÚ o jedno percento ročne, ako to členským štátom určuje daná európska smernica. Kontrolór do 30 dní od vykonania kontroly zašle majiteľovi kotla alebo klimatizačného zariadenia spolu s výsledkami kontroly návrhy odporúčaní na zníženie energetickej náročnosti svojich zariadení. Podľa Antalovej môže ísť napríklad o zníženie zbytočne vysoko nastaveného výkonu kotla, ktoré sa v praxi často vyskytuje a nevyžaduje žiadne náklady.

Hoci splnenie odporúčaní kontrolóra bude pre majiteľov kotlov úplne dobrovoľné, Branislav Zvara z ministerstva hospodárstva očakáva, že ľudia k nim pristúpia, aj keď to bude vyžadovať ďalšie finančné investície. "Jednoducho zníženie energetickej náročnosti kotlov aj za cenu určitej sumy peňazí občanom zároveň prinesie nižšie náklady na palivo a tým úspory," objasnil Zvara. Ten hovorí, že povinnosť kontroly celej sústavy pri kotloch starších ako 15 rokov bude ľudí takisto motivovať zaobstarať si novšie úspornejšie zariadenia.

Čo na povinné kontroly hovoria odborníci

Podľa Kleinerta je síce možno otázne, či ľudí treba ku kontrolám nútiť zákonom, ale jeho existenciu vníma skôr pozitívne, pretože sa okrem iného zvýši životnosť a efektivita prevádzky zariadení.

Viecha upozorňuje aj na bezpečnostný prvok: "To, že niekomu napríklad v kotle 2 roky uniká plyn, je v praxi celkom bežná vec. Pravidelnosť kontrol aj preto možno uvítať." Viecha sa takisto neobáva, že by zákon mal vplyv na predajnosť kotlov. Podľa odborníkov sú bezpečnosť a energetická hospodárnosť vykurovacích zariadení spojité nádoby. Nový zákon bezpečnosť primárne nerieši. Podľa neho však kontrolór môže ku kontrole pristúpiť, až keď zariadenie spĺňa všetky bezpečnostné predpisy. A keďže kontroly sú povinné a pravidelné, majitelia si ich budú musieť dať do poriadku aj z bezpečnostného hľadiska.

Slovenský zväz pre chladiacu a klimatizačnú techniku časť zákona o klimatizáciách nechcel komentovať s odôvodnením, že ešte nie je účinný. Naznačil len, že v pripomienkovom konaní slovenské orgány nezobrali do úvahy takmer žiaden z ich námetov. Zníženie energetickej náročnosti kotlov prinesie občanom nižšie náklady na palivo.

Akých zariadení sa povinná pravidelná kontrola presne týka

• Všetkých kotlov určených na vykurovanie priestorov a prípravu teplej úžitkovej vody v nevýrobných budovách, ktoré spaľujú tuhé tekuté fosílne palivo (drevo, uhlie, zemný plyn, nafta... ), biomasu alebo bioplyn a zároveň majú menovitý (najvyšší výrobcom určený) výkon vyšší ako 20 kW.
• Kotly staršie ako 15 rokov. Pri kotloch splňujúce uvedené podmienky, ktoré sú navyše staršie ako 15 rokov, musí majiteľ budovy nechať skontrolovať aj celú vykurovaciu sústavu, na ktorú je kotol napojený.
• Všetkých klimatizačných zariadení v nevýrobných budovách s menovitým výkonom nad 12 kW.

Aká je to nevýrobná budova?

Každá budova, ktorá sa používa na inú ako výrobnú činnosť. Teda napríklad rodinný dom, byt so samostatným kotlom, kultúrne stredisko, malé pohostinské zariadenie a podobne.

Kto musí nechať vykonať kontrolu

Majitelia budov, v ktorých sa kotly alebo klimatizačné zariadenia spĺňajúce podmienky povinnej kontroly nachádzajú.

Výnimky

Na aké nevýrobné objekty sa povinnosť pravidelnej kontroly nevzťahuje

• historické pamiatky, kde by dodržanie podmienok energetickej hospodárnosti zmenilo ich charakter alebo vzhľad
• kostoly a iné budovy využívané
• na bohoslužby
• dočasné stavby s časom užívania kratším ako 2 roky,
• priemyselné stavby, dielne a poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie
• bytové budovy, ktoré sa využívajú menej ako 4 mesiace v roku,
• budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2
• budovy, v ktorých sa zabezpečuje pravidelná kontrola energetickej hospodárnosti pre odberné miesta (napríklad kotolne teplární dodávajúce teplo svojim odberateľom)

Dôležité

Pred vykonaním kontroly musí byť zariadenie:

• schopné prevádzky
• spĺňať všetky bezpečnostné predpisy
• spĺňať podmienky ochrany zdravia pri práci

Kontrolór vás musí najmenej 10 dní pred vykonaním kontroly oboznámiť s požiadavkami na prípravu kontroly.

Kedy porušíte zákon

• Ak nezabezpečíte pravidelnú kontrolu vykurovacieho zariadenia, ktoré ju parametrami napĺňa.
• Neuchováte správu kontroly 3 roky po vykonaní nasledujúcej pravidelnej kontroly.
• Pri predaji budovy neodovzdáte správu kontroly jej novému majiteľovi.
• Ak prenajímate budovu a prenajímateľovi neposkytnete kópie správy poslednej kontroly.

Aká pokuta vám potom hrozí?

• Občanom (fyzickým osobám) - do 10 000 Sk
• Podnikateľom a právnickým osobám - do 20 000 Sk, pri nezabezpečení kontroly až do 50 000 Sk

Výšku pokuty určí obec, v ktorej sa budova nachádza, podľa závažnosti porušenia zákona. Pokuta bude príjmom obce.

Ako často si musíte nechať kotly skontrolovať

Frekvencia povinných kontrol kotlov závisí od ich výkonu a druhu paliva, ktoré ich poháňa.

V niektorých prípadoch rozhoduje aj typ budovy.

Kotly s výkonom od 20 do 30 kW

(jedna povinná kontrola, údaje sú v rokoch)

• na tuhé a tekuté palivo 10 (7)*
• na zemný plyn 15 (12)*
• biomasa a bioplyn 15

*pri iných budovách ako sú byty a domy

Kotly s výkonom od 30 do 100 kW

• na tuhé a tekuté palivo 4
• na zemný plyn 6
• biomasa a bioplyn 10

Kotly s výkonom od 100 kW vrátane

• na tuhé a tekuté palivo 2
• na zemný plyn 3
• biomasa a bioplyn 6

Ako často treba skontrolovať klimatizáciu