Maliar Andrej Augustín so svojou rodinkou patril ešte donedávna k typickým mestským ľuďom, ktorí trávili víkendy v meste alebo na chalupe. V posledných rokoch však prepadli zimným športom a nedávno objavili aj čaro letného splavu na rieke.V lete sa snažíme cez víkend vyraziť von z mesta, na jeseň a v zime však ostávame často i doma v Bratislave a dobiehame to, čo sme cez týždeň nestihli. Naše dve deti Adam a Nikola sú už pomerne veľké a robia si väčšinou svoj vlastný program. Ak však vymyslíme zaujímavý výlet, radi sa pridajú. Pre mňa sú veľmi dôležití aj moji priatelia, s ktorými sa stretávam tak často, ako nám to čas dovolí, čiže hlavne koncom týždňa.
V lete cez víkendy chodím s rodinou hlavne na chalupu na myjavské kopanice. Deti to tam už síce veľmi nebaví, no verím, že je to iba prechodný stav a neskôr chalupáreniu prídu znova na chuť. Určite aspoň vtedy, keď tam budú chcieť víkendovať so svojimi priateľmi. Na našej kopanici si dve chalupy kúpili Holanďania, ktorých tam fascinuje dostatok priestoru a možnosť dlhých prechádzok v lese a na lúkach. Vo svojej krajine ich nemajú. Na chalupe trochu pracujeme v záhrade, ideme sa okúpať a večer si grilujeme a s kamarátmi sa rozprávame pri ohni dlho do noci. Milujem tam hlavne úžasný pokoj a ticho. Je to pre mňa veľký relax. So ženou chodíme radi aj na hudobné festivaly, dobíjajú nás energiou. Vždy tam stretneme veľa známych a je tam úžasná atmosféra. Vlani sme boli na Pohode a toto leto na Hodokvase. Je to aj s nocľahom fyzicky náročnejšia akcia, ale stojí za to.
Nedávno sme prežili jeden nezabudnuteľný víkend. Objavili sme čaro nepoznaného. Kamarátka nás pozvala na splav dunajských ramien. Aj keď som už ako vysokoškolák mal skúsenosť so splavovaním rieky Vltava, toto bolo niečo úplne nové. Ako správni mestskí ľudia sme si vybavenie museli buď požičať alebo dokúpiť, no pustili sme sa do toho s vervou. Celá partia vyrážala z Dobrohošťa, kde sme si vypožičali člny a " neutopiteľné" nádoby na veci. Šli sme so skúsenými vodákmi, veľká skupina desiatich lodiek - kanoe pre dve osoby. Voda v ramenách Dunaja je pokojná, dosť sme si teda zamakali pri pádlovaní. Čo ma však úplne dostalo, bola príroda, niečo neskutočne krásne.
Chvíľami som mal pocit, že som v Zemanovom filme Cesta do praveku. Staré stromy skláňajúce sa do vody, spráchnivelé drevá v toku ramien, kormorány a volavky, kŕkanie žiab na brehoch. Prosto úžasné. A hlavne ten pokoj a čistulinká voda. Bolo teplé slnečné počasie a v jednej chvíli som neodolal lákaniu a aj som sa v chladnej, no čistučkej vode okúpal. Bola priezračná a plná mušlí. Moja pragmatická stránka síce trošku dúfala, že cestou narazíme na nejaký bufet so studeným pivkom, ale nič také tam nebolo. Hodnotím to tak, že je to vlastne dobre, pretože civilizácia tieto miesta ešte neobjavila. Obed sme si dali v Bodíkoch v imidžovej krčmičke na koloch, kde podávali halászlé a iné špeciality z rýb. Neďaleko sme "rozbalili" stanový tábor a strávili tam pri táboráku príjemný večer. Trošku nás otravovali komáre, no dym ich o chvíľu odplašil.
V plavbe sme pokračovali na druhý deň ráno a ukončili sme ju v Gabčíkove. Tu si majiteľ lodí vyzdvihol plavidlá a my sme sa autami vrátili späť do Dobrohošťa. Pokojne si priznám, že som si do tohto víkendu nevedel predstaviť našu rodinu, ako stanujeme a spíme na karimatkách. Niežeby sme boli vyslovene hotelové typy, no na istý štandard pohodlia sme boli zvyknutí. No a predstava plavby na vratkých kanoe vo mne tiež nevzbudzovala veľkú dôveru. Napriek neskúsenosti sme to zvládli, aspoň si myslím, so cťou. Kempovanie a splavovanie sa nám zapáčilo natoľko, že v tom chceme i naďalej pokračovať.
No a v zime? Už niekoľko sezón chodíme v meste korčuľovať a na hory lyžovať. Celá rodina má kompletný výstroj a keď napadne sneh, hneď plánujeme lyžiarsky pobyt. Veľmi sympatické sú mi výlety na bicykloch. Nedávno sme si na nich výborne zajazdili v Salzburgu. Mám v pláne "obicyklovať" celú rodinu, aby sme mohli vyrážať na cyklotúry do okolia Bratislavy či susedného Rakúska. Jediným problémom je, kde by sme štyri bicykle uskladňovali, keďže bývame na piatom poschodí bez výťahu a pivnice v dome nie sú práve bezpečným miestom. Ja však verím, že je len otázkou času, kedy ich parkovanie domyslíme a vyrazíme na prvú spoločnú cyklovychádzku. (zš)
