Obavy, že šampionát v Bratislave bude „mŕtvy“, bez potrebnej kulisy, sú preč. Ak je niečo čisté, domáci tím snaživý, navyše aj kvalitný a víťazný, láka. Nazdávame sa – stačili by aj prvé dva prívlastky.
Najprv prišli kamarátky, spoluhráčky a rodinní príslušníci. Na doteraz poslednom stretnutí proti USA už bola aréna Národného tenisového centra takmer vypredaná. Dobrý chýr letí rýchlo. Argumenty, stovka za vstupenku je veľa a basketbal je malý šport, je hlúposť – ukázalo sa.
Technický riaditeľ medzinárodnej basketbalovej asociácie, Bratislavčan Ľubomír Kotleba (61), ktorý má zo športovej stránky pod dohľadom všetky veľké podujatia v tomto športe, zo skúseností hovorí: „Na 70 percent sa približne o päť – šesť rokov presadia na seniorských svetových podujatiach krajiny, ktoré sú úspešné práve v tejto vekovej kategórii.“
Slovensko, nech už bude jeho pokračovanie na šampionáte akékoľvek, má nádej sa postupne vrátiť na stratené pozície družstiev žien, ktoré získali bronzové (1993) a strieborné medaily (1997) z majstrovstiev Európy, piate miesto na majstrovstvách sveta (1994) a siedme na olympiáde (2000).
Už postup do štvrťfinále je nečakaný. Pravdaže, je tu stále tých tridsať percent s hrozbou prehajdákania dobrého východiska. Aj na to upozornil Kotleba: „Sú to juniorky, s tými treba poctivo pracovať ďalej.“
Čiernohorský tréner slovenských dievčat Željko Vukičevič trval na extrémne tvrdej kondičnej príprave. Z nej vychádza kumšt rýchlej hry s prvkami uznávanej školy, ktorej sa stále hovorí juhoslovanská. Láka dynamikou i efektom. Naše juniorky k nej pridali húževnatosť. V rozhodujúcich okamihoch dramatických záverov tiež nezvyčajnú rozvahu a chladnokrvné zakončovanie.
Vukičevič „vtĺkol“ Slovenkám to, čo našim športovcom všeobecne chýba – sebavedomie. Také, čo nezachádza do extrému. Po stretnutí s favoritom šampionátu číslo 1 z USA dievčatá uznali, že vyhrať mohli iba pri absolútnej zhode priaznivých okolností. Všetky však mrzelo: Mohli sme prehrať ešte nižším rozdielom.
Po zápase na biliard
Slovenské basketbalistky si po zápase s USA zahrali v stredu večer so súperkami biliard. Nešlo o žiadnu odvetu za zápas, ale spestrenie na prijatí oboch tímov veľvyslancom Spojených štátov amerických na Slovensku Rudolphom M. Valleeom, ktorý bol na stretnutí oboch tímov v NTC.
„Milé a príjemné. Prijatie nemalo charakter žiadnej oficiality, ale malého rodinného stretnutia. Pán veľvyslanec rozumie basketbalu, napokon ako každý Američan. Pozhováral sa s hráčkami oboch tímov,“ opísala neskorý večer pred voľným dňom na MS asistentka nášho trénera Iveta Bieliková.
„Nepodávali sa žiadne bifteky. Hostitelia vedeli, čo sa patrí ponúknuť športovkyniam. Mali sme chutné cestoviny. Osobne ma veľmi potešilo, že som sa lepšie zoznámila s vedúcou amerického družstva Carol Callanovou. Spomínali sme na jej návštevy so seniorským tímom USA v Ružomberku a na výborne obsadených Veľkých cenách Slovenska v Myjave,“ dodala Bieliková.
(pf)
Ako hrá Švédsko
Vo štvrťfinále (dnes o 18.00 h v NTC) sa Slovensko stretne so Švédskom.
Škandinávska krajina nepatrí medzi silné basketbalové krajiny. Na ME dospelých hrali naposledy v roku 1987 (7. miesto). Juniorky (ročník 1988 a mladšie) vlani však skončili na 3. mieste, naše boli 13. „Sú tvrdé a výborne strieľajú,“ povedala naša pivotka Regína Palušná. Až na tri výnimky sú o rok staršie od našich.
Český tréner švédskych senioriek Milan Veverka si vyhliadol až päť hráčok z bratislavskej zostavy. Severanky hrajú dodatkovú kvalifikáciu o postup na septembrové ME práve so Slovenskom a s Ukrajinou.
