BRATISLAVA. Úroveň elektronických služieb pre fyzické osoby výrazne zaostáva za štandardom, ktorý majú podnikatelia. Vyplýva zo štúdie Inštitútu pre verejné otázky.
Päť z ôsmich elektronických služieb pre podnikateľov dosahuje kritériá, ktoré stanovila Európska komisia. V prípade bežných ľudí kritériá únie spĺňajú iba dve z dvanástich služieb.
Inštitút to vysvetľuje tým, že podnikateľský sektor vie presnejšie definovať vlastné požiadavky, dokáže vytvoriť väčší dopyt po elektronických službách a zároveň je schopný efektívnejšie pôsobiť na štátne inštitúcie, aby ich ponúkali. Nezanedbateľným faktorom je podľa inštitútu aj lepšia technologická a personálna pripravenosť podnikateľov na využívanie elektronických služieb.
Na internet bolo minulý rok pripojených 93 percent firiem, ale len 27 percent domácností. Z dvadsiatich kľúčových služieb verejnej správy môžu kompletne elektronicky spracovať len sedem služieb – pri dani z príjmu fyzických a právnických osôb, vyhľadávaní práce, hlásení sociálnych dávok pre zamestnancov, daň z pridanej hodnoty, colné vyhlásenia a vykazovanie štatistických údajov. Na druhej strane, stále existuje časť služieb, ktoré dosahujú iba informatívnu úroveň. Klient pri nich cez internet získa iba základné informácie. Z výskumu IVO však vyplýva, že u nás nastal „posun k lepšiemu v oblasti e-demokracie, najmä pri diskusných fórach“.
