Po viac ako štyroch rokoch od začiatku konfliktu v Dárfúre, ktorý vyústil do vyvraždenia asi 200-tisíc ľudí, posiela Organizácia spojených národov (OSN) do oblasti svojich vojakov.
Sudánska vláda v Chartúme sa tomu dlho bránila. Prípadný zásah Západu označovala za pokus o rekolonizáciu Afriky.
V stredu zmenila názor. Súhlasila s rezolúciou číslo 1769, ktorú v noci na včera v Bezpečnostnej rade OSN podporila aj Čína, ktorá proti nej brojila.
Sudánsky prezident Umar al-Bašír prikývol príchodu 26-tisícového kontingentu mierových síl do svojej krajiny s tým, že bude pozostávať takmer výlučne z afrických vojakov. Toľko Modrých prilieb nemá OSN v žiadnej inej krajine na svete.
Slabý mandát
Šéf OSN Pan Ki–mun označil túto misiu za historickú a vyslanie vojakov ocenili aj humanitárne organizácie. Jednotky Africkej únie, ktoré v krajine pôsobia necelý rok v počte 7-tisíc vojakov, nezabránili vraždeniu miestnych obyvateľov.
Zlyhávali aj pri ochrane takmer 14-tisíc humanitárnych pracovníkov, ktorí v regióne pomáhajú asi 2 a pol miliónu utečencov v dočasných táboroch.
Prví vojaci OSN dorazia do oblasti v októbri, väčšina však až začiatkom budúceho roka. Aj keď počet mierotvorcov sa niekoľkonásobne zvýši, analytici upozorňujú na to, že s ich okliešteným mandátom, sa až tak veľa nezmení. Nové jednotky napríklad nebudú mať právo odzbrojiť milície a prenasledovať vojnových zločincov.
„Rezolúcia dáva vojakom plný mandát na svoju ochranu, ale už nie na ochranu civilistov, čo by malo byť hlavným zmyslom mierových síl,“ povedal Douglas Johnson, expert na Afriku pre AFP. Jednotky OSN však budú oveľa lepšie vojensky vybavené, od výzbroje až po lietadlá a vrtuľníky. Problém by nemal byť ani so mzdami, OSN vyčlenila na túto operáciu ročne až dve miliardy dolárov.
Obvinenia z genocídy
Sudánska vláda čelí obvineniam medzinárodného spoločenstva, že sa na svojich obyvateľoch dopustila vojnových zločinov. Aj keď sa OSN na rozdiel od Washingtonu vyhýba pojmu genocída, podľa prieskumu časopisu Science vládne sily a arabské milície Džandžavíd vyvražďovali príslušníkov kmeňov Fur, Massaleet a Zagawa.
Nová rezolúcia vyzýva vládu aj povstalcov, aby uzavreli prímerie. Neuvalí však na Sudán žiadne sankcie, ak nebude spolupracovať. Ten obvinenia z genocídy označuje za zveličené.
Konflikt sa začal v roku 2003, keď kmeňoví rebeli, nespokojní s politikou vlády, ktorá uprednostňovala arabské obyvateľstvo pred černošským, začali útočiť na vládne ciele. Chartúm následne zbombardoval niekoľko dárfúrskych dedín, ktoré potom napadli arabské milície.
Dárfúrčania utekali pred násilím do susedného Čadu, kde je podobné etnické zloženie. Konflikt sa tak rozšíril aj za hranice, tiež do Stredoafrickej republiky.
;)
