Zatiaľ čo sa divoko vymršťujem nad hladinu a tým nevoľky odháňam spoluplávajúcich – veď i moja tvorba patrí skôr do kategórie dobrodružnej literatúry - sedí na brehu melancholický prozaik a deň čo deň pozoruje dianie okolo seba.
„Plavárenský spravodajca, ako sa máme?“ volám na neho, a on sa mdlo usmieva: „Azda to raz dám dokopy a bude z toho román.“ Tu skočí do bazéna mladý básnik, ktorý už napísal jednu dlhú sociálno-kritickú poému. Plávame vedľa seba a dohadzujeme si navzájom mená kultúrnych nadácií podľa výroku: „Boháči sa bavia o umení a umelci o peniazoch.“ Potom sa zjaví mohutný hudobník, trochu sa omočí a chce vedieť, kde je to osudné miesto, kam sa nedávno zrútilo lietadlo. Najprv totiž preletelo nízko nad mojím balkónom a hneď na to sa vrylo do strechy domu vedľa bazénu. Predierala som si cestu na plaváreň cez záchranky, hasičské autá a kopu zvedavcov.
Kým som plávala, odnášali mŕtveho pilota, hasili požiar, zbierali trosky krídel a vrtuľníky mi krúžili nad hlavou, ale z kultúrnych činiteľov nebolo vidno nikoho. Okolo bazéna pobehovali iba reportéri a rozmýšľala som, či táto tragédia patrí do môjho žánru.
Autor: Irena Brežná Autorka je spisovateľka
