Strelecky ste boli určite najusilovnejší na ihrisku. Čím to?
„Asi výsledok tímového úsilia. Všetci sme mali chuť, škoda, že mi lopty lietali kade-tade vysoko. Radšej by som namiesto slov o streleckej usilovnosti počúval výčitky, že som lenivec a dal by som gól.“
Dve najväčšie šance ste si rozdelili na každý polčas.
„Prvú som strieľal v šestnástke z uhla pohotovo, chýbalo iba šťastie, brankár by už nemal šancu. V druhom som mal situáciu riešiť inak, napáliť loptu a nie 'placírku', ako som to urobil. Škoda, škoda, dnes nám asi nebolo súdené dať gól.“
V prvom polčase ste zaskočili obranu súpera po vašom rohu. Signál?
„Áno, tak to cvičíme. Posuniem loptu hlboko dozadu Majovi Breškovi, ktorý ju z prvej posiela na hlavu Porázikovi. Zasa škoda, že Andrejovi nesadla kúštik lepšie.“
V druhom polčase ste kondične trochu odišli. Súhlasíte?
„Čiastočne. Únava narastala, ale behalo sa mi dobre. Všetci sme mali na ten gólik chuť až do konca. Objektívne sa asi prejavil náš hustý predchádzajúci program. Slavia pohrozila z brejkov. Bodaj by sme to tak urobili v Prahe my a postúpili. Stačila by nám remízka 1:1, že!“
Aká bola atmosféra v kabíne pred zápasom?
„Správna. Žiadna nervozita, iba rešpekt z kvalitného súpera.“
Slavia sa v odvete nemusí ponáhľať za gólom, aký očakávate obraz hry?
„Aj by sa mohla, nie? Nech sa pred vlastnými divákmi trochu pohrnie hore. My vieme zas brejky. Radšej fakt budem v Prahe strelecky lenivejší, ak mi má byť gól súdený tam. Všetci v kabíne si veríme. Postup je päťdesiat na päťdesiat. Pobijeme sa.“
Autor: ju
