Kto musí a nemusí mať certifikát a kedy ho má mať?

Zákon č. 555/2005 Z. z. určuje kategórie budov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť energetickej certifikácie (podľa paragrafu 3 ods. 5 sú to napríklad rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, budovy škôl a školských zariadení, budovy nemocníc, budovy hotelov a reštaurácií, športové haly a iné budovy určené na šport) a taktiež určuje, na ktoré budovy sa energetická certifikácia nevzťahuje. Podľa paragrafu 2 ods. 2 spomínaného zákona to sú napríklad budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy, či budovy, ktoré sú dočasnými stavbami.

Energetický certifikát má povinnosť zaobstarať si vlastník budovy po prvom januári 2008 pri predaji a prenájme budovy a pri dokončení či už novej budovy alebo významne obnovovanej budovy.

Čo ak spoločenstvo prenajíma iba časť bytového domu alebo ak vlastník prenajíma časť rodinného domu?

Čo sa týka predaja a prenájmu energetický certifikát musí mať vlastník budovy pri prenájme alebo predaji celej budovy, na ktorú sa vzťahuje certifikácia. V ostatných prípadoch je energetická certifikácia dobrovoľná.

Ak chcete predať alebo prenajať byt...

Z vyššie uvedeného vyplýva, že síce je možné urobiť certifikáciu bytu na základe energetickej certifikácie bytového domu, ale nie je to povinnosť, ide o dobrovoľnú certifikáciu.

Energetický certifikát na kataster?

Pri príprave zákona sa nepodarilo urobiť prepojenie s katastrom pri predaji budovy. Myslím si, že každý kupujúci sa zaujíma o to, v akom technickom stave je budova, ktorú kupuje. Dozor bude vykonávať Slovenská energetická inšpekcia.

V zákone nie je termín, dokedy je nevyhnutné mať certifikát. Budú nové zmluvy o prenájme, platné ak nebude mať budova - rodinný dom certifikát?

Kupujúci alebo nájomca by mal požadovať, aby energetický certifikát bol súčasťou zmluvy, keďže hodnotenie v akej energetickej triede je budova zaradená sa môže premietnuť do ceny nehnuteľnosti a určite aj do nákladov na prevádzku budovy. Verím, že nikomu by nemala byť ľahostajná výška nákladov na potrebu energie v budove.

Pri rodinných domoch nutnosť zaobstarať si certifikát pri jeho významnej obnove, hoci aj nie je na predaj či prenájom, ale slúži na bývanie vlastníka, môžu dodatočné náklady v podobe poplatku za vykonanie certifikátu pôsobiť demotivujúco. Aký to má zmysel?

Zákon o energetickej hospodárnosti budov preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady. Cieľom tejto smernice je jednak znižovanie CO2 z prevádzky budov a znižovanie spotreby energie v budovách. Primárne teda ide o znižovanie spotreby energie, ale určite aj o zlepšovanie technického stavu budov. Predpokladáme, že náklady v súvislosti s obstaraním energetického certifikátu, ktoré bude mať vlastník budovy, sa vrátia vykonaním opatrení, ktoré sú súčasťou každého certifikátu. Uvažuje sa o rôznych podporných nástrojoch pre zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov zo strany štátu a certifikát môže byť podmienkou alebo nástrojom na preukázanie dosiahnutých úspor.

Koľko nehnuteľností bude v budúcom a v nasledujúcich rokoch potrebovať energetický certifikát?

Robiť odhady, koľko certifikátov bude potrebné vydať v budúcom alebo nasledujúcom roku je veľmi obtiažne. Nevedie sa presná štatistika o dokončovaných budovách v jednotlivých kategóriách alebo o významnej obnove a je ťažké odhadnúť koľko budov bude predávaných a prenajímaných. Stav v celoslovenskom súhrne ku koncu roka 2003 hovorí o približne 827 tisícoch existujúcich rodinných domov, 22 tisícoch existujúcich bytových domov a 15 tisícoch nebytových nevýrobných budov.

Je možné ešte januárový termín odložiť?

Odklad energetickej certifikácie budov je možný na január 2009. Slovenská republika využila možnosť dodatočného obdobia dvoch rokov a podľa zákona povinnosť energetickej certifikácie začína v januári 2008. V prípade, že by sme nemali odborne spôsobilé osoby na certifikáciu, môžeme ešte oznámiť Európskej komisii posun účinnosti na január 2009.

Autor: ht