Od januára budúceho roka nás čaká energetická certifikácia budov. Zo zákona, až na výnimky všetky nové budovy, významne obnovené budovy a budovy určené na predaj či prenájom musia prejsť hodnotením energetickej hospodárnosti a získajú certifikát, ktorý ich zaradí do jednej z energetických tried podľa energetickej hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého. Cieľ je zrejmý - trh by mal uprednostniť tie úspornejšie. Tak ako sa to stalo, keď podobné energetické hodnotenie prostredníctvom štítkov zaviedli výrobcovia domácich spotrebičov.
Energetická certifikácia sa netýka len developerov veľkých budov, ale aj stavebníkov či majiteľov rodinných domov. O tom, či bude dostatok odborníkov, čo to bude stáť i o ostatných veciach, ktoré s energetickou certifikáciou súvisia hovoríme s členom predstavenstva Slovenskej komory stavebných inžinierov Jozefom Fučilom.
U nových budov je všetko jasné. Zákon ale hovorí o povinnosti energetickej certifikácie pre budovy, ktoré prešli významnou obnovou. Čo určuje mieru tejto obnovy?
Definícia v zákone je jednoznačná. Vyplýva z nej, že povinne sa budú certifikovať budovy, ktoré budú vlastníci zatepľovať, teda zasiahnu do obvodového a strešného plášťa, vymenia okná a vyregulujú vykurovací systém.
Platí to aj pre obnovu sídliskových panelákov?
Áno, ale certifikovať ich, tak ako všetky obnovované budovy, však budú musieť až po tom, čo uskutočnia všetky spomínané zmeny. Nie po každej z nich.
Energetický štítok, podobný tým, čo majú veľké domáce spotrebiče, musí mať každá spomínaná budova?
Nie. Bude ho musieť mať každá veľká budova, ktorá má úžitkovú plochu väčšiu ako tisíc metrov štvorcových a v ktorej sídli, ak mám byť presný podľa zákona, orgán verejnej správy alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí. Znamená to napríklad všetky úrady, alebo inštitúcie, ktoré ľudia často navštevujú. V takýchto budovách musia umiestniť energetický štítok na nápadnom, voľne prístupnom a viditeľnom mieste. Energeticky štítok je vlastne výňatok z energetického certifikátu, v ktorom sa uvedú údaje o hodnotení potreby energie budovy podľa jednotlivých miest spotreby a množstvo emisií oxidu uhličitého, ako aj zatriedenie budovy do energetickej triedy (od tej najlepšej A po najhoršiu G) pre určitú kategóriu budov.
Ako to je s bytmi v bytových domoch?
Tu je certifikácia iba dobrovoľná. Vlastník ju môže nechať vypracovať a nemusí. Predať, či prenajať môže byt bez certifikátu a aj bez toho, aby bol certifikovaný celý bytový dom. Z technického hľadiska certifikovať jednotlivý byt v bytovom dome nie je problém. Dôvod dobrovoľnosti certifikácie v tomto prípade je skôr praktický. Ťažko by totiž jeden vlastník, ktorý chce predať nútil suseda, aby platil za certifikáciu, keď sám nepredáva ani neprenajíma. Na druhej strane môže vzniknúť tlak kupujúcich, ktorí možno budú chcieť vedieť, ako na tom predávaný byt z energetického hľadiska je a budú uprednostňovať byty s lepšou energetickou triedou, pretože výdavky na teplo v nich budú nižšie.
Čo sa bude dať vyčítať z certifikátu budovy alebo bytu?
Z energetického certifikátu zistíte potrebu energie v kilowatthodinách na meter štvorcový za rok na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie a klimatizáciu, elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov. V energetickom certifikáte bude aj popis navrhovaných úprav na zlepšenie energetickej hospodárnosti podľa konštrukcií a jednotlivých miest spotreby. Ak ide o rodinné domy a bytové domy, výpočet nezohľadňuje vplyv zabudovaného osvetľovacieho zariadenia a klimatizačný systém. Ak si prenajmete kanceláriu, kde zo zákona vyplýva povinná certifikácia, základné nájomné na meter štvorcový v rôznych budovách môže byť rovnaké. V prípade inej energetickej triedy sa však budú líšiť poplatky za energie a záujemca pochopiteľne pri iných porovnateľných podmienkach uprednostní nižšiu konečnú cenu. Od toho všetkého si zákonodarca sľubuje tlak na majiteľov budov, aby investovali do väčšej kvality budov, pretože inak neuspejú na trhu. Smernica Európskej únie, na základe ktorej sa aj pripravoval náš slovenský zákon, vychádza z akčného plánu spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných osobitných opatreniach v oblasti stavebníctva. Sektor bývania a terciálny sektor, teda služby, administratíva a podobne, ktorých hlavnú časť tvoria budovy, sa podieľa viac ako štyridsiatimi percentami konečnej spotreby energie v Európskom spoločenstve, a to s narastajúcim trendom. S tým súvisia aj emisie oxidu uhličitého.
Ako je to v prípade rodinných domov?
Jednoznačná je energetická certifikácia u rodinných domov, ktoré sa budú kolaudovať po prvom januári budúceho roka - bez certifikácie stavby to nepôjde. Čo sa týka predajov a prenájmov rodinných domov, aj tu je situácia jasná - aj rodinný dom je budova a pokiaľ ju niekto bude chcieť predať alebo prenajať, certifikát je podmienkou. Z môjho pohľadu nezmyselná situácia zo zákona však nastane vtedy, ak sa majiteľ rodinného domu, ktorý nemieni ani predať a ani prenajať, rozhodne investovať do obnovy, ktorú zákon chápe ako významnú. Potom pre neho bude platiť tá istá povinnosť, ako pre vlastníkov ostatných budov. Keď dom zateplí, vymení okná a vyreguluje kúrenie, musí certifikát zo zákona nechať vypracovať. To znamená ďalšie náklady, čo môže pôsobiť demotivujúco. Pôvodným zámerom bolo len ušetriť na prevádzke. To nie je logické.
Ak zoberieme všetky kolaudácie, k tomu staršie budovy na predaj, či prenájom, ktoré doteraz certifikát nepotrebovali... Na budúci rok možno očakávať nával dopytu po odborníkoch. Bude ich dosť? Nespomalí to realitný trh?
Treba si priznať, že v tejto veci meškáme. Ale v Európe vonkoncom nie sme jediní. V júli (pozn. red. v čase uzávierky) by mali byť posledné európske normy, ktoré sú smerodajné pre výpočet energetickej hospodárnosti budov. Máme za sebou sedem školení, ktoré uskutočnila Slovenská komora stavebných inžinierov, na každom bolo v priemere štyridsať ľudí. Komora je zodpovedná za skúšky odbornej spôsobilosti. Prvé sú naplánované na september a prísť by na ne malo okolo 250 záujemcov.
Ale každý z nich nemôže vydať kompletný certifikát, len niektorú z jeho štyroch častí...
To je pravda. Odborná spôsobilosť sa podľa miest spotreby energie v budove člení na odbornú spôsobilosť pre tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov, vykurovanie a prípravu teplej vody, vetranie a klimatizáciu, elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov. Uchádzač o odbornú spôsobilosť musí spĺňať podmienku mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a tri roky praxe v odbore projektovania alebo posudzovania stavieb. Z hľadiska vzdelania, stavebného či strojníckeho a podobne, jeden odborník môže zastrešiť prvé tri oblasti. Na elektroinštalácie a zabudované osvetlenie však musí mať inžiniera v oblasti elektrotechniky. Bude preto nutné vytvárať skupiny z viacerých, minimálne dvoch odborníkov. Pôvodný návrh zákona uvažoval, že certifikát nebude môcť vydávať projektant stavby, ktorý ju vyprojektoval, aj keď bude mať na to odbornú spôsobilosť. Neskôr sa od tohto zámeru upustilo. Pokiaľ projektant bude v niektorej s posudzovaných oblastí odborne spôsobilý, pre urýchlenie procesu dokončenia stavby bude sa môcť podielať na vyhotovení certifikátu aj na stavbu, ktorú vyprojektoval. Certifikát na základe posudku ostatných napokon vystaví ten odborník, ktorý je odborne spôsobilý na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov.
Treba teda čakať nával a nedostatok ľudí, ktorí certifikát na zákazku urobia?
Na začiatku sa môže stať, že nebude dostatok odborníkov. Ale aj kolaudácie, aj iné prípady budú pribúdať postupne a všetko sa upokojí. Na druhej strane, predpokladali sme zo strany projektantov vyšší záujem. Chápem, je to veľmi úzka špecializácia a, navyše, každý projektant, ak to bude chcieť robiť, bude si na to musieť založiť živnosť. Boli návrhy odložiť certifikáciu ešte o rok, ako to spravili Poliaci. Ale nemyslím, že by to veľa vyriešilo. Problémy by sa len posunuli.
Stavebným inžinierom, ktorí sa na to dajú, energetická certifikácia núka nový druh biznisu. Čo to bude majiteľov nehnuteľností stáť?
Uvažovalo sa aj o regulácii cien za vystavenie certifikátu, prípadne o určení hornej hranice ceny. K regulácii ale nedošlo a stanovenie ceny zostalo na trh. Výpočet nie je celkom závislý od veľkosti budovy, preto cena by sa veľmi nemala líšiť pri rodinnom dome a administratívnej budove. U starších budov môžeme ale naraziť na nedostatky v projektovej dokumentácii, potom bude potrebné merať, alebo hľadať v katalógu porovnateľné budovy. Čo to bude stáť, teraz ťažko povedať. Prvé odhady sú sto až dvesto euro, teda suma nad tritisíc do sedem tisíc korún. Trh si však túto sumu prispôsobí.
