odpovedať: Kto si zaslúži, ten má.
Kto z vás si zaslúži večný život? Túto otázku nám kladie Michel Houellebecq už z obalu svojej poslednej knihy Možnost ostrova. Mne sa však zdá výstižnejšie: Kto z vás skutočne má na večný život? Keby som si chcela s autorom zamoralizovať, mohla by som si odpovedať: Kto si zaslúži, ten má.
Francúzsku literárnu hviezdu Michela Houellebecqa netreba predstavovať, hoci slovenské vydavateľstvá si tohto nielen známeho, ale aj výborného autora zatiaľ nevšimli. S románom Platforma sme sa na Slovensku zoznámili sprostredkovane, vďaka divadelnej adaptácii, ktorá bola uvedená na festivale Divadelná Nitra.
Je to jeden z autorov, ktorého knihy spoľahlivo predáva označenie „kontroverzný“. Houellebecq provokuje rád, jeho romány sú označované za nihilistické, cynické, pornografické, rasistické. V súvislosti s knihou Elementárne častice sa musel potýkať so súdnym obvinením. Kto by ho nechcel vydávať?
Kritériá nacizmu
„Mládí, krása, síla: kritériá fyzické lásky jsou přesně stejná jako kritériá nacizmu. A já byl prostě v hajzlu,“ hovorí Daniel, cez ktorého život Houellebecq rozvádza dôslednú a krutú rozpravu o kulte mladosti, zdravia a krásy, s ktorým sa naša spoločnosť ešte stále musí konfrontovať. Je to tiež kniha o frustrácii zo starnutia, v zmysle straty sexuálnej príťažlivosti na strane mužov aj žien. „Když ustane fyzická láska, mizí všechno,“ konštatuje Daniel, keď odchádza jeho maželka, pre ktorú sa stal proces starnutia nezvládnuteľný.
Všetko okrem staroby
O opaku ho presvedčí Esther. Ona má dvadsať, on má päťdesiat. Mediálne známy humorista Daniel, ktorý na svojom cynizme zarobil milióny, pod vplyvom jej ružových tango nohavičiek veršuje: „V skrytu jsem dávno tušil/ Že mě láska čeká/ A že přijde/ Chvilku před smrtí.“ Zakrátko zisťuje, že v spoločnosti, v ktorej žije Esther, je normálne ľubovoľne striedať partnerov, byť transsexuál, SM, zoofil, len nie starý.
Ťažko povedať, či vstup Daniela1 do sekty Elohimitov a jeho následná samovražda je len zavŕšenie sebadeštrukčnej série ponížení, na ktoré sa z lásky k Esther podujme, alebo naozaj uverí vábivej možnosti nekonečne možných pokusov o lepší život.
Sex je zdravý
„Veľmi zdraví“, ako sektu Elohimitov ironicky nazýva, sú pochopiteľne zdraví v záujme mladosti, sily a krásy. Keďže obmedzovať sex je choré, spolu so zdravým životným štýlom sa odporúča všetko spojené so sexualitou.
Život „Proroka“, vedúcej osobnosti tohto spoločenstva, trochu pripomína život Hugha Hefnera v dôchodkovom veku, inak je to pomerne štandardné spoločenstvo ľudí s túžbou po večnom živote.
Odovzdanie svojho majetku vo viere dosiahnutia večnej blaženosti napokon nie je také zriedkavé ani v kresťanských cirkvách, hoci treba povedať, že v prípade Elohimitov je povinné a spojené s odovzdaním vzorky DNA.
O absolútne
Práve druhá časť knihy, ktorú tvoria komentáre Danielových budúcich „pokračovaní“, dodáva biologickému životu Daniela1 skutočný rozmer neutíchajúceho zúfalstva. Neoľudia nežijú spoločne, vedú pokojný život bez emócií a telesného kontaktu.
Smiech bol naposledy zaznamenaný u Daniela9. Daniel24 sa pozastavuje sa nad zvláštnou nostalgiou, ktorú vyjadril Daniel13 v súvislosti so stratou ľudských prejavov ako krutosť a súcit. Zabitie biologických zdivočelých ľudských potomkov je pre neho oprávnený čin.
Je vôbec možné, že aj napriek tomu, a teraz naschvál použijem slovo, ktoré sa prirodzene ponúka – túžia – po vyspelejšej forme života, byť bytosťami z kremíka? „Každá emoce je přece kýč, už ze své podstaty; ale i myšlení, a v tomto smyslu nakonec i každý čin. Jediná věc, co rozhodne není kýč, je nicota.“ Mám podozrenie, že cieľom tejto knihy bolo vyprovokovať čitateľa práve k nesúhlasu.
K nesúhlasu s absolútnym nihilizmom.
Michel Houellebecq: Možnost ostrova.
Odeon Praha. 2007.
Preklad Jovanka Šotolová.
Autor: Katarína Kucbelová Autorka je spisovateľka
