„Večer sme urobili zo sviečok skautskú ľaliu a ráno sme vítali príchod slnka,“ rozpráva Alena Staňová o oslave výročia.
S 15 deťmi kempuje nad obcou Sádočné pri Považskej Bystrici. Poľná kuchyňa, veľký stan – sklad a asi 10 stanov stojí okolo stožiara so slovenskou vlajkou. Pod stožiarom je v pni zaťatá sekera. „Budíček • e o ôsmej, vztýčime vlajku, spieva sa hymna a zaseknutím sekery sa začne práca dňa,“ vysvetľuje.
Pod vlajkou vlajú vlajky družín, ktoré tu táboria. Na jednej sú tri bodky, na druhej vysávač s roztočmi. „My sme si dávali mená podľa zvierat, ja som z oddielu Orlíc. Dnes sa deti snažia pomenovať vtipne,“ hovorí Alena. Vysávače dodávajú, že nevedia, prečo sa volajú vysávače, je to zábava.
Každý tábor má tému, tu sú ňou Štyri živly. Na deň ohňa sa budú deti učiť zakladať oheň bez zápaliek. Na deň vody musia vymyslieť, ako bez nádoby preniesť vodu cez lúku. Na deň zeme sa budú odlievať zo sadry stopy zvierat a na deň vzduchu zbierať bylinky na čaj.
„Mám rád strieľanie zo vzduchovky a táborák,“ hovorí sedemročný Aďo (na foto s táborovým vedúcim Michalom Kováčom). Jeden táborák už bol. Deti sa menia, namiesto skautských pesničiek sa spieval Nohavica a Vymyslená.
Nie je tábor bez bobríkov a výziev. „Chcela by som si urobiť výzvu sedenia 24 hodín na strome, ale nenašla som dobrý strom,“ rozpráva Zuzana a ukazuje nášivku na rukáve uniformy – Tri orlie perá. Túto výzvu si splnila na inom tábore – 24 hodín nejedla, mlčala a 24 hodín strávila sama. „Najťažší bol bobrík mlčania. Nemôžete sa ani zasmiať, ani povedať citoslovce. Povedala som au, “ hovorí.
Autor: haj
