Keď sa s nimi stretnete osobne, máte problém vydolovať dve súvislé vety, no keď vyjdú na pódium, chrlia strhujúce rytmy a neobvyklé zvuky, ktorými privádzajú publikum do tranzu. Volajú sa Konono No.1 a momentálne sú to asi najvychytenejší africkí hudobníci. Zahrali si na novom albume Björk, aj na festivale Pohoda.
Existujú už dlhé roky, no svet ich objavil až po prvom albume. S názvom Congotronics ho predvlani vydala belgická značka Crammed Discs, ktorá zviditeľnila napríklad worldmusicové hviezdy ako Taraf de Haidouks alebo speváčku Bebel Gilberto. A keďže Konono No.1 používa tradičné brnkacie nástroje likembé s mikrofónmi a rôznymi perkusiami vlastnej výroby, produkuje veľmi osobitý zvuk a správa o skupine domorodcov z Konga sa tak začala rýchlo šíriť po celom svete.
Pozvánka od Björk
Šamanisticky opakujúce sa rytmy začali znieť z predajní hudobných nosičov „s lepším vkusom“, osobne ich odporúčali aj mnohí hudobníci. Napríklad americký DJ Spooky alebo Islanďanka Björk.
„Bolo to veľmi neobvyklé, pretože väčšinou sa elektronická tanečná hudba robí na počítačoch a znie strojovo,“ spomínala známa speváčka na šokujúce prvé stretnutie s hudbou Konono No.1 v oficiálnom promo rozhovore. „Odrazu tu boli hudobníci, ktorí hrali elektronickú hudbu naživo bez počítačov a bolo to veľmi vzrušujúce.“
Björk siedmych Afričanov videla na koncerte v Bruseli a následne ich zobrala rovno do štúdia na nahrávanie nového albumu Volta a potom aj na turné. V úvodnej skladbe albumu (Earth Intruders) ich chvíľu musíte stopovať pod hustou vrstvou zvukov, ale sú to práve oni, kto jej pochodový rytmus poháňa dopredu.
Výraznejšie sa prejavili s Björk na koncerte v New Yorku a úplne naplno to rozbalili pred týždňom na trenčianskom letisku. Po polnoci v nedeľu, v závere Pohody, strhli väčšinu divákov, ktorí sa sťažovali na nedostatok world music alebo tých, ktorí už boli unavení z dunivých elektronických rytmov v tanečných stanoch. A krátko pred koncertom venovali pár minút pre denník SME.
Rozhovor–nerozhovor
Od svojskej skupiny sa dá čakať svojský rozhovor. Náčelník Konono No.1 MAWANGU MINGIEDI dohromady prehodil niekoľko viet a členovia jeho skupiny si dokonca medzi sebou nevymenili ani slovo. Kamarát, ktorý ich na Pohode sprevádzal, ma ubezpečil, že to je ich bežný spôsob komunikácie a že sa treba pýtať priamo belgického tour manažéra, pretože beztak vie o nich takmer všetko.
Na väčšinu otázok odpovedal manažér Michel v angličtine. Hovoril o tom, ako stále žijú vo svojom svete, ako si konštruujú sami nástroje z domáceho riadu alebo zo súčiastok starých automobilov, aj o tom, ako vydavateľ rozmýšľa, ako odlíšiť nový album od dvoch predchádzajúcich. Štyri otázky preložil do francúzštiny jednému z členov kapely a ten ich vzápätí posunul Mingiedimu v rodnej reči.
Odjakživa ste sa chceli venovať hudbe?
„Áno. Pretože vychádza z môjho srdca. Ale čím som starší, tým viac rozmýšľam o tom, že by som začal farmárčiť.“
Ako sa vám hralo s Björk?
„Dobre. Ona je dobrá, aj New York je dobrý.“
Čo hovoríte na jej album, kde hráte?
„Nepočul som ho. Ale ja počúvam hudbu iba keď sme na festivaloch.“
Doma nepočúvate nič?
„Len občas starú tradičnú hudbu z Konga, ktorá sa pomaly vytráca.“
