Posledné snímky obaja režiséri nakrútili pred rokmi a začali sa už pomaly pripravovať na záverečnú šachovú partiu so smrťou ako rytier Antonius Block v Siedmej pečati od Ingmara Bergmana.
Zrejme najstarším aktívnym filmárom, keď vynechám 96-ročného českého chameleóna Otakara Vávru, tak dnes zostáva portugalský režisér Manoel de Oliveira, ktorý bude mať v decembri už deväťdesiatdeväť!
Napriek tomu sa nemôžem ubrániť hlbokému smútku, pretože odišli dvaja tvorcovia, ktorých dielo zásadne poznamenalo dejiny kinematografie a zároveň písali ich nové kapitoly s dôrazom na spojenie mimoriadne objavnej filmovej reči s veľmi duchovným a existenciálnym posolstvom.
Nemôžem nikdy zabudnúť na ten zázračný moment, keď som sa ako gymnazista stretol vo filmovom klube s Lesnými jahodami, Tvárou, Mlčaním, Personou, Hanbou či dobrodružstvom, Nocou, Zatmením, Červenou pustatinou alebo Zväčšeninou. Obzvlášť v 60. rokoch nám tieto diela pomáhali otvárať okná do iného sveta, než bol ten nalinkovaný socialistický realistický.
Takže teraz s veľkou poklonou hovorím: Veľkí učitelia, Ingmar a Michelangelo, vďaka.
Autor: Jan Rejžek