BRATISLAVA. Slovensko má ôsme najnebezpečnejšie cesty v Európe. Vyplýva to z rebríčka bezpečnosti európskych ciest, ktorý vypracoval výbor EÚ pre dopravnú bezpečnosť a nórska dopravná služba.
„Je to spôsobené najmä nedostatočnými skúsenosťami a neohľaduplnosťou vodičov," myslí si o divokých pomeroch na našich cestách generálny tajomník Združenia cestných dopravcov Česmad Pavol Reich. Pomohlo by znovuzavedenie dopravnej výchovy na školy.
Ďalšie dôvody? Určite skutočnosť, že na Slovensku často jazdíme na zničených cestách a v starších, ojazdených autách, ktoré nespĺňajú moderné bezpečnostné kritériá, hovoria odborníci.
Najbezpečnejšie sú Holandsko a Škandinávia
O prieskume informovala česká Asociácia cestovných kancelárií a agentúr, ktorá českých vodičov vyzvala na maximálnu opatrnosť aj pri cestovaní na dovolenku do Grécka a na Slovensko. Česko sa v prieskume pritom umiestnilo ešte horšie ako my.
Prieskum sledoval počet usmrtených pri dopravných nehodách na 100-tisíc obyvateľov v 23 európskych krajinách, ktoré poskytli podklady za minulý rok. Podľa tohto kritéria majú najnebezpečnejšie cesty Grécko, Poľsko a Belgicko, najbezpečnejšia je premávka vo Švédsku, v Nórsku a Holandsku.
Z hľadiska celkového počtu smrteľných nehôd je úplne najnebezpečnejšie Taliansko, kde sa až 13 percent všetkých dopravných nehôd skončilo smrťou aspoň jedného z cestujúcich.
Nebezpečnosť slovenských ciest potvrdzujú aj štatistiky polície za prvý polrok tohto roka. V miernej zime síce klesol počet dopravných nehôd, usmrtených však bolo o 58 ľudí viac. Zahynulo viac chodcov aj cyklistov. „Počet nehôd s chodcami na úvod roka bol enormne vysoký, veľa tragických nehôd sa stalo mimo obcí za zníženej viditeľnosti a v obciach mimo priechodov pre chodcov," hovorí hovorca Prezídia Policajného zboru Viktor Plézel. Polícia preto uvažuje o zavedení povinnosti pre nemotorových účastníkov cestnej premávky používať pri zníženej viditeľnosti reflexné prvky na oblečení.
Cestná sieť nestíha
Polícia si podľa Plézla uvedomuje, že dopravné nehody sú „najväčším zabijakom v krajine". Vlani na cestách zomrelo 579 ľudí, tento rok to zatiaľ bolo 294 osôb. „Narastá počet vozidiel a cestná sieť sa rozširuje a modernizuje veľmi pomaly a kapacitne nestíha."
Negatívne podľa neho vplýva na nehodovosť aj atmosféra v spoločnosti. „Ľudia sa viac ponáhľajú, sú v strese a nie sú plne sústredení na šoférovanie. Na cestách je veľa arogantných a agresívnych vodičov."
Slováci nie sú veľmi disciplinovaní vodiči
O bezpečnosti na slovenských cestách sme sa rozprávali s viceprezidentom Ústredného automotoklubu MILANOM ČERNÁKOM.
Sú naše cesty nebezpečné?
„Mnoho sa odvíja od financií. Keď sa pozrieme napríklad na stav ciest I. triedy, málokde nájdeme rovný, hladký povrch, aký by mal byť podľa noriem. Ťažké kamióny často vyjazdia koľaje, cesty dlho nie je za čo opraviť. Stav vozovky výrazne vplýva na ovládateľnosť vozidiel. Problémy sú aj v mestách, kamióny a mestská hromadná doprava rozhorúčený asfalt rýchlo deformujú. V klimatických podmienkach majú severské krajiny oproti nám výhodu, aj keď to asi nebude hlavný dôvod ich vyššej dopravnej bezpečnosti.“
Vplýva na počet nehôd aj nedostatok diaľnic?
„Určite. Ale paradoxne aj ich výstavba. Bratislava je pre výstavbu už dlho rozkopaná a je tu veľa často zle značných obchádzok. Vodič sa viac ako na premávku sústredí na to, kadiaľ vedie obchádzka. Chýba aj celoštátny informačný systém. V Čechách Ústredný automotoklub pravidelne dostáva informácie o obmedzeniach a dopravnej situácii a informácie zverejňuje.“
Aké sú ďalšie dôvody vysokej nehodovosti u nás?
„Zastaraný vozový park. Je to už síce omnoho lepšie ako pred pár rokmi, ale ľudia stále nemajú na nové autá. Kupujú sa niekoľkoročné ojazdené, väčšinou za dobrú cenu, no najprísnejšie normy bezpečnosti už nespĺňajú. Problémom sú aj autoškoly. Je ich dosť, ale chýba určitá profesionálna úroveň a väčšia autorita inštruktorov. Mladí ľudia často odjazdia predpísaný počet hodín a hneď sa idú predvádzať na cesty vo veľkých, silných autách. Chýba im rešpekt. Dopravné nehody spôsobujú najmä mladí ľudia do 30 rokov, ktorí sa precenia. V severských krajinách je výchova mladých vodičov oveľa profesionálnejšia.“
Akí sú Slováci vodiči?
„Oproti Európe podstatne nedisciplinovanejší, i keď niektoré južanské krajiny nám konkurujú. V Nemecku či Škandinávii by si nijaký vodič nedovolil obiehať bez smerovky.“
Takmer 600 úmrtí na cestách za rok je veľa, nemyslíte?
„To číslo je veľmi vysoké. Slovensko sa v Európskej charte bezpečnosti cestnej premávky zaviazalo do roku 2010 znížiť počet úmrtí pod 300.“
Európa: divoký východ
V porovnaní s väčšinou Európy je to na našich cestách podľa skúsenejších vodičov veľmi divoké.
Iný kraj, iný šoférsky mrav. Slovenský hokejový reprezentant Richard Lintner môže porovnávať, v posledných rokoch hrával v kluboch v USA, Švajčiarsku a Švédsku. A na zahraničných cestách sa od začiatku cítil bezpečnejšie ako doma.
Pokojní Švédi i Holanďania
„Výška pokuty vo Švajčiarsku sa odvíja od zárobku. Majitelia drahých áut si preto toľko nedovolia. Švédi sú zas taká mentalita, že kde je predpísaná 60, oni idú 50. Stretnúť pritom policajta na ceste je vo Švédsku problém.“ Najbezpečnejšie sa však cítil na cestách v USA, kde je hustá sieť širokých diaľnic. „Keď som bol mladší, sem–tam mi rýchlosť uletela. Pobyt v týchto krajinách ma však z hľadiska šoférovania vychoval.“
Bezpečne sa zatiaľ na slovenských cestách necíti ani holandský majiteľ jazykovej školy Ed Wienk, podľa ktorého sa však situácia zlepšuje. „V Holandsku sú nižšie povolené rýchlosti v meste, mimo mesta i na diaľniciach. Všade sú radary a málokto si trúfne jazdiť rýchlejšie.“ Iný je aj prístup polície. „Ešte stále počúvam, že tu sa s niektorými policajtmi dá dohodnúť. V Holandsku by som to určite neskúšal.“ Tolerantnejší sú podľa neho vodiči aj k cyklistom a chodcom.
Susedné Belgicko sa podľa prieskumu naopak vysokou bezpečnosťou pochváliť nemôže, hoci má najhustejšiu diaľničnú sieť na svete. Bezplatné diaľnice hojne využívajú aj zahraničné kamióny. Vysoký počet nehôd je odrazom preťaženosti ciest. Belgičanov tiež často označujú za zlých vodičov. Autoškoly sú drahé, a tak si väčšina ľudí zaplatí minimálny počet hodín a zamieri na cestu.
Nervózny Visegrád
Horšie ako Slovensko skončilo v prieskume aj Poľsko a Česko. Poľská novinárka Malgorzata Wojcieszynska pripomína hrozný stav ciest v Poľsku. „Všetky vlády sa tvária, že je to priorita, ale v praxi to tak nevyzerá.“ Na Slovensku sú podľa nej cesty lepšie, vzhľadom na rozlohu máme aj viac diaľnic. „Vodiči v Poľsku sú síce dosť drzí, ale na slovenských cestách často vidím šoférov bez základnej abecedy slušného správania.“
Tomiao Okamura, člen prezídia Asociácie českých cestovných kancelárií a agentúr si myslí, že nízka bezpečnosť na českých cestách súvisí najmä s bezohľadným správaním Čechov na cestách.
(mp,šaf)
