Po nečakanej smrti ho vyhlásili za najlepšieho slovenského hokejistu 20. storočia. Brankár Vladimír Dzurilla (na snímke TASR) by mal zajtra 65 rokov. Narodil sa 2. augusta 1942 v Bratislave, zomrel 27. júla 1995 v Düsseldorfe na náhle zlyhanie srdca.
Vždy bilo dobráckym pulzom, zhodujú sa dodnes jeho bývalí spoluhráči a priatelia.
Volali ho Pupúš, Macík, najneutrálnejšie Vlado. Vždy vľúdnym tónom v podvedomej reakcii na atmosféru a pokoj, ktorý sám vyžaroval.
Trojnásobný majster sveta Vladimír Dzurilla sa najviac preslávil na sklonku kariéry. Tridsaťštyriročný Bratislavčan v montrealskej hale Fórum s kolegom Rogatienom Vachonom prvýkrát v histórii hokeja zaviedli výmenu dresov. Spontánne, pod tlakom vďačnosti tlieskajúcich divákov po finálovej sérii 1. ročníka Kanadského pohára 1976.
V prvom zápase turnaja s Kanadou vychytal Dzurilla nezabudnuteľné víťazstvo 1:0 pre Československo. Jediný gól dal Milan Nový.
„To čo dnes Dzurilla ukázal, som ešte nezažil,“ vyhlásil vtedy brankársky velikán Ken Dryden. V podobnom duchu hovorili všetky hviezdy NHL.
„Hokej mi splnil všetky sny,“ napísal Dzurilla vo svojej autobiografii Svet pred maskou. „Vďaka športu a hokeju som pochopil, že najdôležitejšie je, aby ti spoluhráči verili a ty zasa im - tá vzájomná úcta dokáže zázraky. Aj keď stojím osamotený v bránke a proti mne sa hrnie útočník, ani v tej chvíli to nie je moja vec. Ale všetkých, čo nám veria.“
Autor: ju
