Keby som ich nestretávala stále na rovnakých miestach, znamenalo by to pre mňa rovnaký šok, ako keby som raz prišla na Červené námestie a nebol tam Kremeľ. Alebo mauzóleum. Jednoducho, bezdomovci mi prirástli k srdcu rovnako, ako bábušky predávajúce na ulici v špinavých utierkach zabalené pirôžky so zemiakmi.
Minulý týždeň prišiel poslanec, zástupca šéfa parlamentného výboru pre prácu a sociálnu politiku, pán Vladimir Vasilijev s tým, že je potrebné prijať super zákon, podľa ktorého budú musieť byť všetci bezdomovci zaregistrovaní. A keď ich zaregistrujú, tak ich hneď náležito vyčistia. Vydezinfikujú. Deratizujú. Priamo sa na nich vrhnú s kefami a so špongiami, budú ich oblievať horúcou vodou a hrubými kefami im drhnúť kožu, až ich zbavia všetkých nečistôt, vyrážok, chĺpkov a fúzov, teda všetkého, čo vyčnieva či nevonia. Bezdomovci budú žiariť ako alabaster. Oblečú ich do čistých, trochu obnosených šiat, čo majetnejší občania venovali charite. Učešú ich a pošlú späť do podchodov a na smetiská. Hlavne, že štát má svojich občanov pod kontrolou. Cieľom akcie je podľa Vasiljeva z prezidentskej strany Jednotné Rusko „regulovať potulovanie".
Túlajte sa, bezdomovci, ale čistí a namydlení, s ostrihanými fúzami a túlajte sa, prosím, organizovane. Kto sa bude flákať po uliciach bez ladu a skladu, obťažovať slušných občanov odpudivým vzhľadom, pôjde na desať dní do väzenia.
Škoda, že tento zákon možno dumou kvôli rozumnejším jedincom neprejde. Ministerstvo vnútra v roku 2004 odhadlo v celom Rusku 4 milióny bezdomovcov. Keby sa spojili, možno by sa dostali i do parlamentu.
