Čínsky štátny investičný fond prevzal nedávno takmer 10 percent americkej akciovej spoločnosti Blackstone. Odvtedy nemecká spolková vláda neskrýva obavy, že Peking môže cez tento svoj podiel získať vplyv nad koncernom Telekom. Jeho spoluvlastníkom je totiž práve Blackstone.
Rusko má účasť v európskom vesmírnom a leteckom koncerne EADS a jeho štátne koncerny sondujú situáciu v nemeckom energetickom koncerne RWE.
Takto si západní politici a mnohí šéfovia veľkých koncernov zrejme globalizáciu nepredstavovali. Devízové rezervy Číny rastú podľa údajov v denníka Berliner Zeitung každú minútu o jeden milión dolárov. Štátom vedení investori však sledujú nielen ekonomické ciele – maximalizáciu zisku – ale aj strategické: kúpu a vplyv nad zdrojmi a prepravnými cestami surovín a transfer technológií.
Politici nemeckých koaličných strán varujú pred vplyvom štátom kontrolovaného zahraničného kapitálu nad domácimi podnikmi a žiadajú vytvorenie zákonných ochranných opatrení. Roland Koch (CDU) varoval, že vládou privatizované podniky, napríklad v energetickom sektore, by zrazu patrili do rúk iného štátu.
Otvoriť sa či zavrieť?
Podľa slov Rainera Wenda (SPD) by sa Nemecko ochrannými opatreniami namierenými proti vplyvu iných štátov v ekonomike sčasti vzdalo svojho ekonomicko-liberálneho postoja. Vzhľadom na zjavné ohrozenie však nie dobrovoľne.
Volanie politikov po ochranných opatreniach nenaráža iba na pozitívny ohlas ekonómov. Prieskum verejnej mienky medzi odborníkmi, ktorých nedávno citoval denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), ukázal protichodné názory. Podľa Juergena B. Dongesa z kolínskej univerzity sa tým iba obnoví nezmyselná debata o kobylkách, teda finančných investoroch, ktorí majú v úmysle všetko to, čo skúpia a zhodnotia, aj zničiť.
Poukazuje na to, že štátom kontrolované fondy z Číny či Blízkeho východu majú v prvom rade záujem na výnosnosti kapitálu tak ako každý iný súkromný podnik. Zavedenie schvaľovacej povinnosti by iba otvorilo dvere ďalším intervenciám štátu a nemecké podniky by sa vzdali šance využiť prílev kapitálu. Prezident Hamburského ekonomického inštitútu Thomas Straubhaar takisto požaduje ponechať voľný tok zahraničného kapitálu bez ohľadu na to, z akého je prameňa. Nemecko súrne potrebuje investície do infraštruktúry a nehodno rozlišovať medzi dobrým a zlým kapitálom. Zároveň však odporúča komplexnejšiu reguláciu, ktorá by zaručila, že v infraštruktúre nevzniknú na úkor spotrebiteľov monopoly.
Hans-Werner Sinn, šéf Ifo inštitútu pre ekonomický výskum v Mníchove, si naopak ochranné prekážky vie predstaviť: „Zahraničné štátne koncerny nemajú v Nemecku čo robiť. Ak nechceme vlastné štátne podniky, nemôžeme ani pripustiť, aby cudzie štátne koncerny získali moc nad tunajšími.“
Najprv rovnoprávnosť
Rolf Langhammer z Inštitútu pre svetové hospodárstvo sa vyjadril za slobodu investícií. Varoval však pred zahraničnými firmami, ktoré nie sú na domácom trhu vystavené konkurenčnému tlaku. Rovnoprávne zaobchádzanie žiada spoluvydavateľ denníka FAZ Holger Steltzner: keby Čína a Rusko poskytli zahraničným investorom taký prístup na svoje trhy, aký samy vyžadujú od Západu, bolo by vyhrané. Pokiaľ však Rusko nerešpektuje práva menšinových akcionárov a násilne zoštátňuje koncerny, a pokiaľ Peking nerešpektuje vlastnícke práva, nemalo by medzinárodné spoločenstvo týmto autokratom dôverovať, myslí si Steltzner.
Autor: Jana Salgovic, Mníchov
