Iba menovci.
V hokeji sme zažili v akcii v jednom zápase troch bratov Šťastných, Lukáčovcov, Hunovcov, Segľovcov, Turanovcov. Vo futbale majú iba Zápotokovci premiéru. Dvojíc bolo neúrekom. Čapkovičovci, Móderovci, Molnárovci, Moravčíkovci, Majorošovci, Jančulovci... Raz bratia, inokedy rodina, väčšinou menovci.
Súrodenci a menovci
Na svahoch lyžovali Jana a Michal Šoltýsovci v čase, keď aj ich bratranec Peter. Dnes Jana, už Gantnerová, má dcéry - reprezentantky Petru a Janu. So Šoltýsovcami jazdili aj sestry Jana a Iveta Harvanové, neskôr sestry Elena a Lucia Medzihradské, bratia Ivan a Roman Pacákovci. Bolo to aj preto, že rodičia týchto detí investovali vtedy do lákavého, takzvaného západného športu pre ich deti. Ako dnes do tenisu.
Poznáme súrodencov Pavla a Petra Hochschornerovcov, bratov Michala a Richarda Riszdorferovcov.
V individuálnych športoch rozhoduje majstrovstvo jedinca. Súhra nie je možná, ale istá spolupráca a akoby "fandenie" existujú. "Keď som išla preteky ja, sústredila som sa maximálne na jazdu, a potom som hneď prežívala a sledovala, niekedy aj intenzívnejšie jazdu mladšej sestry Lucie," spomína po rokoch Elena Medzihradská.
Nezaplatiteľný pocit
"Keď sme sa zišli v jednom útoku, bol to nádherný pocit. Splnil sa náš cieľ a veľká túžba rodičov," spomína Vincent Lukáč, kanonier a reprezentant z bratského útoku s Imrichom a Jozefom Lukáčovcami. "S bratmi sme sa vedeli aj poškriepiť, aj sme si vynadali, ale hneď sme sa udobrili. Ak som rovnako vynadal spoluhráčovi, najmenej týždeň sa so mnou nerozprával. Brat pre brata urobil všetko, aj rýchlo zabudol," vraví Vincent, dnes poslanec v Košiciach, podľa ktorého ich pri väčšom rozlete brzdilo, že nik nebol klasický center. On bol na krídle na góly, tie chcel strieľať aj Imrich v strede a na ľavom krídle bol všestranný Jozef, včelička s obrannými činnosťami. Najlepšie im vyšli zápasy v Litvínove a Plzni, kde útok Lukáčovcov dal po sedem gólov. A vtedajšia federálna liga čosi znamenala, zdôrazňuje Vinco.
Vraj - nie ste bratia?
Vo futbalovej Corgoň lige hrávajú dvojičky podľa mena, ktorí nie sú príbuzní. Peter Ďuriš z Trnavy a Michal Ďuriš z Banskej Bystrice. Matej Kováč zo Senca a Ivan Kováč z Nitry. Pavol Poliaček zo Žiliny a Miroslav Poliaček zo Slovana. Miroslav Seman zo Žiliny a Marek Seman z Banskej Bystrice.
Ale pri bratoch Zápotokovcoch sú aj dve trojice s rovnakým priezviskom, ktorých tiež nič rodinné neviaže.
Ďuricovci. Martin a Pavol hrávajú za Artmediu, Peter za Banskú Bystricu.
Farkašovci. Pavol a Michal sú v drese Nitry, Peter vo ViOne Zlaté Moravce.
Speváci by z nich neboli
Medzi Pavlom, narodeným 27. marca 1985, a Michalom Farkašovcami (10. 3. 1985) je vzdialenosť iba sedemnásť dní, ale rodinné nedohľadno. Od žiakov sa síce poznajú, hrávali spolu za krajské výbery. Ľudia sa ich pýtali, či nie sú bratia. Nie sú, hoci obaja sa narodili vo Vrábľoch, kde býval Paľo. Michal pochádza zo Zlatých Moraviec. "V reprezentačnom výbere sa aj Marek Hamšík stále pýtal, či nie sme súrodenci, vraj sme si podobní," smeje sa Pavol, ktorý s Mišom vychádza veľmi dobre. Je to vraj cieľavedomý a univerzálny hráč.
Peter je tiež z toho kraja, z Ladíc pri Nitre. O tri roky starší od oboch má v dátume narodenia päť jednotiek (11. 11. 1982). Začal v Zlatých Moravciach, na rok si odskočil do B. Bystrice a vrátil sa. V Bystrici sa ho všetci pýtali, ktorýže z nitrianskych Farkašovcov je jeho brat. Sklamal ich, ani jeden.
Na otázku, či by sa raz mohli predstaviť ako skupina spevákov - Farkašovcov, zdúpneli a unisono nás zahriakli: Nie! Paľo pridal, že je antitalent na spev a Petra by vraj mohol zachrániť mladší brat, ktorý hrá na gitaru a spieva.
Peter iba hrá. Futbal.
