Najskôr vyletel z rodného Hažlína a futbalového Bardejova Lukáš. Išiel do Slovana Bratislava, lebo sa chcel čím skôr presadiť vo veľkom futbale. Prišiel v nesprávnom čase, Slovan bol na tom zle. Po ňom si to namieril vďaka skautovi Petrovi Gergelymu Tomáš do Dubnice. A za ním prišiel Ján. Keď už boli tí dvaja tam, stiahol Gergely zo Slovana aj tretieho futbalového "Zapovca," ako týchto bratov prezývajú. Lukáš, Tomáš a Ján boli pod jednou strechou.
Onedlho sa za nimi presťahovala aj mama Viera, ktorá chcela mať deti pod dohľadom. Dubnický klub jej našiel zamestnanie krajčírky u pani Pavlikovskej, teraz chodí na sezónne práce do Talianska. Neskôr si prenajali aj byt, v ktorom sa všetci schádzajú. Aj otec Ján, vyučený strojár, teraz chodí ako murár na týždňovky do Čiech. Opustili rodinný dom v Hažlíne pri Bardejove, kde zostala bývať stará mama z otcovej strany a tri roky bývajú v Dubnici. "Je to lepšie, vzdialenosť bola náročná aj na financie, a ja som chcela mať chlapcov pod dohľadom. Navyše, veľmi ľúbim pozerať sa na futbal, na chlapcov a každý zápas s nimi prežívam," hovorí Viera Zápotoková, ktorá je s nimi pri prehrách, výhrach, zraneniach i radostiach.
Chlapci by raz chceli vyletieť do veľkého futbalového sveta. Podľa ich odhadov, ako aj názoru odborníkov, má na to najväčšie predpoklady najmladší - Ján.
Najobľúbenejšia hračka - lopta
Chlapci sa nenarodili do vyslovene športovej rodiny, hoci rodičia neboli na šport ľaví. Otec hral futbal. Je najprísnejším kritikom a nikdy nie je spokojný s tým, čo predvedú. Mama hrávala rekreačne volejbal a venovala sa atletike.
Chlapci sa narodili takmer po roku v Hažlíne, s futbalom začali v Bardejove. "Žiadny traktor alebo autíčka, to neboli hračky pre nich, iba lopta. Od rána do večera do nej kopali, neraz aj v noci. Dedo sa na to zlostil, vraj načo je to. Ale my sme ich s manželom podporovali," spomína hrdo mamička na vydarené futbalové deti.
Jano je najlepší
Aj ona postrehla, že najväčší talent má Jano, a raz by to niekam mohol dotiahnuť. Tým niekam sa myslí špičková cudzina. Ján má talent od Boha, ak by na pohľad flegmatik a v očiach niektorých akoby lenivec mal Tomášovu výbušnosť, Lukášovu univerzálnosť a svedomitosť, bol by možno inde. Nemusí sa však ponáhľať, má len devätnásť.
A nemusia sa ponáhľať ani do ženby, prízvukuje mama. "Nech majú priateľky, kamarátky, ale ženiť sa nemusia. Nezakazujem im to, ale vedia, koľko do futbalu investovali, koľko my a bolo by na škodu zahodiť to. Hoci ktovie, niektoré ženy muža potiahnu a vie hrať ešte lepšie. Ale oni sami sa musia rozhodnúť," dumá mama.
Gergelyho objaviteľské oči
Objaviteľom tria Zápotokovcov, jedinej trojice z jednej rodiny v Corgoň lige, bol Peter Gergely. Športový riaditeľ Dubnice je priam vzorový skaut, doteraz sa chváli vyše dvadsiatimi hráčmi, ktorých objavil, a sú v lige, alebo v zahraničí. "Najskôr som poznal Lukáša na mládežníckom turnaji. Odišiel však do Slovana. Potom sa mi zapáčil Tomáš a bral som ho. Chcel som, aby raz hrali spolu. Získali sme Lukáša zo Slovana a prišiel Jano. Paradoxné, že je z nich najlepší, starších môže dirigovať, ak sa bude snažíť. Predpoklady má," hovorí Gergely.
Dragúň: Akoby neboli bratia
V 2. kole ligy 21. 7. 2007 sa po prvý raz, hoci iba na päť minút, zišli všetci v zostave Dubnice proti Ružomberku. Bolo to po prvý raz vôbec, keď v slovenskej najvyššej súťaži hrali traja súrodenci v jednom tíme. Jano hral od začiatklu, Tomáš striedal v 62. min Oberta a Lukáš v 85. min Ondráša. "Ani som si to neuvedomil," smeje sa tréner Anton Dragúň. "V príprave už hrali spolu, takže som to nepovažoval za zvláštnosť. Podľa mňa sú tak veľmi rozdielni, akoby ani neboli bratia. Tomáš je dosť prchký, rýchlo sa urazí, ale je to bojovník. Jano je najväčší talent, ale veľmi pohodlný. Už sa zlepšuje, ak vydrží, má pred sebou sľubnú budúcnosť. Univerzál Lukáš je kombináciou oboch. Typický futbalový profík. O čo menej má talentu, o to je pracovitejší a dôslednejší. Škoda len, že je často zranený," hovorí Dragúň..
Lukáš je najstarší a vodca
Do sveta sa vydal najskôr Lukáš. "Chcel som byť čím skôr vo veľkom futbale. Do Slovana ma získali Peter Mutkovič a Peter Molnár. V doraste ma trénoval Ivan Hrdlička," spomína Lukáš. Nerád si oživuje, že musel skončiť. Slovan mal finančné problémy. Odišiel za bratmi do Dubnice aj preto, že sa tam schádzala celá rodina.
Keď sme boli malí, vedeli sme sa pochytiť, ba aj pobiť pre chyby. "Teraz to nerobíme, v lige sa to nepatrí," smeje sa Lukáš. "Všetko si vydiskutujeme a upozorníme sa," dodáva najstarší z bratov, akoby nepísaný vodca. Gergely o ňom vravel, že najradšej rozpráva. Lukáš to popiera, vraj aj Tomáš je zhovorčivý. A mladý Jano je zatiaľ pod papučou.
Vedia spolu hrať naslepo, obaja starší unisono uznávajú, že Jano má najväčšie predpoklady presláviť Zápotokovcov vo veľkom futbalovom svete.
Brat o bratovi
Lukáš
O Tomášovi: Je výbušný, prchký. Futbal ľúbi, vie sa preň aj pohádať. Veľmi dobre strieľa oboma nohami. Škoda, že nie je vyšší.
O Jánovi: Flegmatik, nič ho nerozhádže. Slušný, dobrý kamarát. Má skvelú techniku. Rodený rozohrávač. Odmladi bol futbalovo výnimočný.
Tomáš
O Lukášovi: Je to typický vodcovský typ. Veľmi disciplinovaný a z nás troch najrozumnejší. Snaží sa nás viesť, dirigovať a všetko organizovať.
O Jánovi: Najväčší talent z nás troch, len bol doteraz lenivý. Už sa prebral a pochopil. Ak na sebe ešte viac popracuje, dosiahne určite veľa.
Ján
O Lukášovi: Hráč na každý post, univerzál so skvelou rozohrávkou. Už hral všade, len nechytal. Je z nás najrozumnejší a najporiadnejší.
O Tomášovi: Ako rýchlo vzplanie, rovnako rýchlo sa vie aj upokojiť. Pri hre je výbušný, mal by sa zlepšiť najmä v obrannej činnosti.
