Načo byť speváčkou, keď už ňou je Edith Piaf? Vravelo si veľa Francúzok a herečka Marion Cotillard si pamätá, že taký povzdych vyšiel aj z jej starej mamy. Nedávno však na to musela zabudnúť. Režisér Olivier Dahan jej nahovoril, že k veľkej speváčke sa priblížiť dá, a že sa ju dá dokonca i zahrať. Mal pravdu, Marion Cotillard je v životopisnom filme Edith Piaf celá Piaf, a skvelá Piaf.
VIDEO: Trailer filmu Edith Piaf
Hoci pred nakrúcaním k nej nijako extra blízko nemala. Príliš si jej pesničky doma nepúšťala, jej život nikdy nevnímala v celistvosti, v televízii vídavala len zopár archívnych záberov, lebo všetky kanály točia stále tie isté dokola. Aj fyzicky si boli doslova vzdialené. Piaf bola mimoriadne drobná, mala len 1,47 metra, Marion má o dvadsaťpäť centimentrov viac.
Niektorým producentom sa to všetko nezdalo, a od filmu radšej odstúpilo. Ibaže Marion si nikdy nepovedala: Toto sa mi nemôže podariť. „Zaradila som v sebe režim s autopilotom. Nechala som sa viesť a na náročnosť, akú v sebe táto úloha mala, som sa odmietala pozerať,“ povedala v rozhovore pre filmový časopis Studio. Nemeditovala nad scenárom, neškolila si hlas. Čítala však knihy a pozerala staré dokumenty.
Musela spoznať speváčkine búrlivé prežívanie šťastia, rozorvané prežívanie nešťastia. Pochopiť, prečo Piaf samu seba mierne mýtizovala. A potom to – rovnako prirodzene ako ona – zahrať. Potrebovala precítiť každý jeden pohyb, ale neimitovať ho. Nechať Piaf do seba vstúpiť, ale nenechať sa ňou ovládnuť.
„Keď som sa prvýkrát postavila pred zrkadlo s jej podobou, necítila som nič, žiadny efekt,“ spomína Marion. „Zdalo sa mi, že nie som ešte pripravená. Našťastie, jeden kamarát mi otvoril oči. Spýtal sa ma: Prečo sa chceš cítiť pripravená, keď si ešte nezačala nakrúcať?“
Po niekoľkých dňoch sa už cítila inak: „Chodila som a rozprávala som ako ona aj medzi klapkami. A užívala som si to!“
Pomohlo jej, že režisér nikdy poriadne nevedel, čo sa bude nakrúcať na druhý deň. Nemala čas na to, aby sa začala obávať dňa, keď bude musieť zahrať Piaf na konci života. Teda štyridsaťsedemročnú ženu, čo už vyzerala na šesťdesiatpäť. Väčšie starosti mali asi maskéri – kým sa z mladej herečky stala stará tvár a staré telo, prešlo šesť hodín.
Marion Cotillard sa nedala rozrušiť, ani keď sa filmovačka presunula z Prahy do Paríža a bolo treba nakrútiť slávnu scénu z Olympie. To už bola Piaf fyzicky vyčerpaná, chcela však ešte vystúpiť v slávnej Olympii a zaspievať novú pieseň Non, je ne regrette rien (Nie, nič neľutujem). Marion vtedy začula, ako ktosi z komparzistov hľadisku hovorí: „Ak ona hrá Edith Piaf, tak to ja môžem ísť hrať Charlesa de Gaulla!“
Už jej to bolo jedno. Zažívala dobrodružstvo a obávala sa len jediného – že bude musieť Edith Piaf opustiť. V časopise Studio spomína: „Isabelle Huppertová vraví, že vystúpiť z postavy je tiež len práca. Aj ja som si to pred týmto nakrúcaním myslela, ale keď prišlo na rozlúčku s Edith, začala som trúchliť.“
Edith je jej dnes rozhodne bližšia ako pred nakrúcaním. Ale žeby o nej vedela povedať viac? Hovorí: „Slová, čo mi napadajú, sú smiešne v porovnaní s tým, čo cítim. Je to to isté, ako keď sa snažíte vysvetliť, prečo ste sa zaľúbili...“
