Neposlušný kôň ukončil v pondelok šance Američanky Sheily Taorminovej na Panamerických hrách v Riu de Janeiro na dobré umiestnenie. Pred prekážkou sa zaťal a 38–ročná rodáčka z Michiganu s ním nedokázala nijako pohnúť.
Z možných 1200 bodov za jazdeckú časť tak Taorminovú získala len 100, čo víťazke súťaže spred dvoch rokov v konečnom hodnotení moderného päťboja (tvorí ho ešte plávanie, šerm, streľba a beh na 3 km) vynieslo až 11. miesto. A do tváre vohnalo nečakané slzy.
„Nikdy som pre šport neplakala. Čo je toto?“ pýtala sa sama seba Sheila. Niežeby tak lipla na túžbe byť prvá. Len sa v tej chvíli obrala o prvú možnosť kvalifikovať sa na budúcoročné olympijské hry do Pekingu.
Šancí má Taorminová ešte dosť a ak to zvládne, stane sa prvou ženou, ktorá štartovala na troch olympiádach v troch rôznych športoch. Preto ten plač.
Z bazénu vylovila zlato
Taorminová má plavecké zlato z Atlanty 1996, kde v štafete na 4 x 200 m voľný spôsob spolu s Trinou Jacksonovou, Cristinou Teuscherovou a Jenny Thompsonovou nedali šance silnému kvartetu Nemecka ani Austrálie.
O štyri roky neskôr bojovala v Sydney o medailu v triatlone. Skončila šiesta. V rovnakej disciplíne sa na olympijské hry prebojovala aj v Aténach 2004, kde dobehla na 23. mieste.
Posledné dva roky sa venuje modernému päťboju. Hoci predtým nikdy nedržala v rukách pištoľ ani šabľu, nesedela na koni, dala sa nahovoriť.
Prsty v tom má americký moderný päťbojár a bývalý letecký kapitán Eli Bremer. Taorminovú stretol prvý raz pred dvomi rokmi v tréningovom centre v Colorado Springs.
„Hneď som vedel, že je na päťboj ideálny typ. Vytrvalá, húževnatá a s obrovským talentom,“ chválil ju pre USA Today Bremer, ktorý sa už do Pekingu kvalifikoval. V Riu de Janeiro minulý týždeň vyhral.
Z nuly rýchlo za vavrínom
Taorminová dúfa, že sa jej to podarí tiež zmestiť medzi 36 vyvolených. Či už na augustových MS v Berlíne, septembrovom Svetovom pohári v Pekingu, alebo na základe renkingu vo svetovom rebríčku.
Veľmi rýchlo sa v novom športe stihla udomácniť. Na prvé veľké víťazstvo jej stačilo pár mesiacov tréningu na Floride. „Možno ma ostatní podcenili, ale presne to mi vyhovuje. Byť v pozícii outsidera,“ tvrdí Sheila, ktorá streľbu trénovala doma v garáži.
Pritom nechýbalo veľa a nikto by jej meno v súvislosti s olympiádou nespomínal. Keď sa v 23 rokoch čerstvá držiteľka diplomu z ekonómie z University of Georgia nezmestila do plaveckého tímu pre OH 1992 v Barcelone, chcela navždy so športom skončiť. Priateľ Joel Thomas ju presvedčil, že by to bola hlúposť.
„Urobím pre štart v Pekingu maximum a bude úľava, keď sa mi to podarí. Viem, že šport do šesťdesiatky robiť nemôžem,“ prezradila agentúre Reuters. „Päťboj som si naozaj zamilovala a prinášať obete športu mi problém nerobí. Ako plavkyňa som vstávala o piatej ráno.“
V kútiku duše však pripustila i variant, že zostane doma. „Nie je vylúčené, že sa mi to nepodarí. No čo sa mi v takom prípade môže stať? Budem žiť ďalej a rannú šálku kávy si vychutnám rovnako pred i po olympiáde.“
