Novotvar „Middentity“ je podtitul 16. ročníka pripravovaného medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Vznikol z dvoch slov – middle a identity a chce vyjadriť myšlienku hľadania identity stredu. Tá je kľúčom k výberu inscenácií, ktoré sa
v septembri predstavia na našej najväčšej divadelnej prehliadke. SME sa zhováralo s jednou z jej usporiadateliek, ROMANOU MALITI.
Čím sa inšpirujete doma pri výbere zahraničných predstavení?
„Som typ divadelného prijímateľa, ktorý sa snaží vnímať a reflektovať najmä niečo nové, formálne i obsahovo. Preto sa snažím sledovať a podporovať mladých tvorcov na Slovensku. Musím povedať, že dosť často som zo slovenského divadla skôr sklamaná. Neinšpiruje ma do takej miery, ako by som chcela.“
Čo vám na ňom prekáža?
„Uzavretosť. A fakt, že mladí tvorcovia vôbec nemajú možnosť sa presadiť. Mená sa na stálych scénach opakujú, a často bez toho, že by výsledky boli pre divadelné prostredie podstatné. A je mi tiež ľúto, že je tu veľmi oklieštená alternatívna scéna.“
Ako hodnotíte výber domácich inscenácií, ktoré sa predstavia na festivale?
„Slovenská sekcia programu prezentuje to najlepšie z poslednej sezóny, čo sa zvykne potvrdiť aj oceneniami na Doskách. Tie sa často zhodujú s výberom.“
Aký máte vzťah k týmto predstaveniam?
„Som veľmi rada, že tento rok uvedieme predstavenia ako Dr. Gustáv Husák, v ktorom sa vyjadrujeme k našim dejinám a snažíme sa zamyslieť nad identitou krajiny, jej históriou a pamäťou. Páči sa mi, že sme kultúrne otvorení, a že na prehliadku príde aj maďarské Jókaiho divadlo z Komárna s Dostojevským ako významný reprezentant slovenskej divadelnej tvorby. Vážim si, že je tu nezávislý projekt mladej režisérky Aleny Lelkovej, vychádzajúci zo slovenskej literárnej tradície, Jurgova Hana, a aj to, že v programe figuruje Portia Coughlanová, teda náš príspevok k intepretácii dnes veľmi vychytenej írskej dramatičky Mariny Carr.“
Čo vás pri hodnotení vybraných predstavení ovplyvňuje?
„Konečný výber je výsledkom spojenia trendu v danej krajine a osobného vkusu. Ale vychádza aj z predpokladov, čo by mohlo zaujímať slovenského diváka. Reagujeme na našich konzultantov v príslušných krajinách, sledujeme recenzie a kritikov. Okrem toho za predstaveniami cestujeme, snažíme sa ich vidieť naživo vo vnútornom divadelnom kontexte.“
Aké divadlo je vám blízke?
„V našej dramaturgickej rade má každý pomerne vyhranený názor, k akému divadlu ako jednotlivec inklinuje. Ja osobne mám veľmi rada divadlo smerom viac na východ, najmä ruské.“
Nemáte pocit, že výber inscenácií na festival podlieha hlavne západným divadelným trendom?
„Možno má niekto podobný pocit. No myslím si, že naša divadelná kultúra je natoľko uzavretá, že doslova potrebuje vonkajšie impulzy, aj také, ktoré sú našej kultúre a mentalite veľmi vzdialené a v istom zmysle nepochopiteľné, či už západné, stredné alebo východné.“
Na tohtoročnom festivale Nová Dráma sa dosť hovorilo o postdramatickom divadle. Ako vnímate tento pojem? Odrazí sa aj na Divadelnej Nitre?
„Nitriansky festival sa snaží diváka aj vzdelávať a konfrontovať ho s inými zážitkami. Vďaka nedávnemu vydaniu prekladu publikácie nemeckého teatrológa Hansa-Thiesa Lehmanna sme sa dozvedeli, že tento pojem je veľmi dôležitý pre vnímanie súčasného divadla.“
V čom je dôležitý?
„Podstatne nahradil a doplnil to, čo poznáme pod názvom postmoderné divadlo. Stal sa významným termínom pre nové tendencie od 70. rokov po súčasnosť. Táto teória podporuje vnímanie nových podôb divadelnosti a uvažovanie o tom, čo je a čo už nie je divadlo. Lehmann tvrdí, že väčšina divákov je nastavená na vnímanie klasických textov. Aj v nových, postdramatických divadelných formách však nájdeme umeleckú autenticitu. Len slová pre jej pomenovanie nám chýbajú.“
Prečo chodia podľa vás dnes ľudia do divadla?
„Hádam preto, aby sa o sebe viac dozvedeli. Dúfam, že okrem zábavy a emocionálnej prechádzky nachádzajú v súčasnom divadle aj príležitosť na zamyslenie.“
Ktoré predstavenia z pripravovanej zahraničnej ponuky oceňujete?
„Vážim si všetky inscenácie v programe, pretože sú výsledkom hodín diskusií a úvah s mojimi vzácnymi kolegami a riaditeľkou Darinou Károvou. Myslím, že sa nám podarilo skombinovať kolekciu rôznorodých divadelných poetík a prístupov. Určite si každý divák v programe nájde to svoje.“
