Paprika sa u nás pestuje predovšetkým z priesad. Najviac obľúbené sú veľkoplodé hrubostenné odrody. Väčšinou sa konzumujú bledozelené a červené plody sladkej chuti. Spotrebitelia z južného Slovenska však majú záujem aj o pálivé odrody. Aby sme dopestovali pekné a kvalitné plody, je potrebné dodržať nasledujúce zásady:
l Sadíme len zdravé, životaschopné a riadne vyvinuté priesady. Majú byť pevné, minimálne s päť milimetrov hrubou stonkou, vysokou 10 až 20 centimetrov, s 10 vyvinutými pravými listami a bohatou koreňovou sústavou.
l Pôda musí byť správne vyhnojená na základe výsledkov pôdnych rozborov, pričom treba dodržať normatívy dávok čistých živín. Paprika ocení pôdu hnojenú kvalitným maštaľným hnojom v dávke 35 až 40 t.ha-1.
l Paprike sa dobre sa darí po hlúbovinách, cibuľovinách, koreňovej a tekvicovej zelenine. Nemá sa pestovať po sebe alebo po príbuzných rastlinách skôr ako o 3 až 5 rokov.
l Pri ošetrovaní je dôležitá závlaha, kyprenie pôdy okopávaním, plečkami a ochrana rastlín. Po výsadbe paprika pokračuje v raste po 2 až 3 týždňoch, zatiaľ čo buriny oveľa skôr. Prvú okopávku odporúčame v júni, keď sú rastliny už dobre zakorenené. Okopávame plytkejšie, aby sme nepoškodili novovytvorené korene.
l Prihnojovanie má opodstatnenie najmä v závlahových podmienkach a na ľahších priepustných pôdach. Použijeme ľahko rozpustné a pre rastliny ľahko prijateľné hnojivá, najmä dusíkaté vo forme liadkov. Prvýkrát papriku prihnojíme v druhej polovici júna v období nasadzovania prvých plodov. Ďalšiu dávku dusíka dodávame až o mesiac. Ak je potrebná aj tretia dávka, aplikujeme ju počas zberovej sezóny.
l Množstvo dávok hnojív závisí od výsledku pôdneho rozboru na jar pred základným hnojením. Prihnojovaním sa majú dostať živiny do hĺbky 20 až 30 centimetrov. Hnojivá sa zapracujú plečkovaním - okopávaním a porast treba následne zavlažiť. Tým sa urýchli príjem živín a zabráni sa popáleniu rastlín hnojivom. Úspornejší spôsob hnojenia je z roztoku závlahovej vody. Koncentrácia hnojiva však nemá byť vyššia ako 0,3 až 0,75 percenta (35 až 75 gramov hnojiva na 10 litrov vody). Hnojivovú závlahu aplikujeme za podmračného a bezveterného počasia, keď nehrozí popálenie listov následkom rýchleho vyschnutia roztoku.
l Čas prvého zavlažovania závisí od toho, ako sme vysádzali, od vlhkosti pôdy a teploty pôdy. Ak pôda nedosahuje 20 oC, paprika spomaľuje rast, závlaha spôsobí ďalšie zníženie teploty a rast sa zastaví. Zvyčajne sa polieva od júna do konca augusta podľa potreby v 6- až 15-dňových intervaloch. Jedna závlahová dávka predstavuje asi 30 milimetrov vody. Počas vegetácie dodávame približne 250 až 400 milimetrov vody. Jej teplota nesmie byť nižšia ako 18 až 20 oC. Zavlažovať treba po západe slnka alebo skoro ráno.
l Z chorôb je častý výskyt spály plodov papriky (suchá hniloba). Je to fyziologická porucha spôsobená silným slnečnými lúčmi, pri nedodržaní režimu závlahy, pri zhoršenom príjme vápnika (Ca) z pôdy alebo aj pri nadmernom obsahu draslíka (K) v pôde. Vírusové choroby sa objavujú na zamorených pôdach po lucerne, uhorkách, rajčiakoch a pri výskyte vošiek.
l Kvalita paprík závisí aj od správneho času zberu. Vtedy sú plody pevné, šťavnaté a chrumkavé. Predčasne odtrhnuté sú bez lesku, s mäkkou, tenkou dužinou a často majú horkú chuť. Neskoro zberané plody bývajú zvädnuté.
Magdaléna Valšíková
Foto - archív
