Pôvod

Figovník pochádza pravdepodobne z východnej Ázie. Dnes sa pestuje od Číny cez Indiu a Austráliu, Kaliforniu a sever Afriky po Stredomorie. Figovník patrí k najstarším kultúrnym rastlinám. Zvyšky boli objavené vo vykopávkach datovaných 5-tisíc rokov pred naším letopočtom. Figovník má mäkké, ale trvácne drevo, a preto sa z neho pripravovali aj sarkofágy pre múmie.

Opis

Figovníky sú kry alebo stromy dorastajúce až do 5- metrovej výšky. Listy sú dlaňovité a nepravidelne laločnaté, porastené chĺpkami. Šľachtené odrody kvitnú dva až trikrát do roka. Plody dávajú len samičie rastliny. Najčastejšie sa však pestujú odrody, ktoré opelenie nepotrebujú, tzv. partenokarpické. Plodmi sú hruškovité alebo guľovité bobule veľkosti 5 - 15 cm, ktoré obsahujú veľké množstvo semien - 30 až 1600 na jeden plod.

Pestovanie

Sadenice sadíme v apríli do voľnej pôdy na záveternej strane. Najlepšie asi 50 cm od južnej steny, aby mali čo najviac slnka. Cez leto zalievame, na jeseň v novembri letorasty prikrývame zeminou a slamou do výšky 30 cm. Ak nám aj cez zimu vymrznú, z koreňov na jar vyrastú nové výhony. V apríli ker odkrývame a môžeme ho prihnojiť. Figy dozrejú na jeseň na jednoročnom a dvojročnom dreve.

Použitie

Z čerstvých fíg sa pripravujú džúsy, šaláty, kompóty, marmelády, vína i likéry, tiež sa pália na silný alkohol. Chutné sú čerstvé, plnené parmskou šunkou, ale aj sušené a plnené vlašským orechom.

Čerstvé plody figy na 100 g v priemere obsahujú:

Kalórie 80

Uhľohydráty 17 g

Vláknina 2 g

Vápnik 50 mg

Fosfor 30 mg

Draslík 194 mg

Karotén 0,15 mg

Tiamín 0,05 mg

Riboflavín 0,06 mg

Niacín 0,38 mg

Vitamín C 15 mg