Tandemové dojčenie

To, čo pani Beáta praktizuje, sa nazýva tandemové dojčenie. Vyskytuje sa občas, ale nie v takejto miere. Ženy, ktoré majú s tandemovým dojčením skúsenosti, tvrdia, že si vyžaduje kreativitu, pozitívny postoj a štipku humoru. To všetko Beáta Miglierini má. Pri otázke, či ju dojčenie po toľkých rokoch neobťažuje, sa iba zasmeje. Vraj to nemá s čím porovnať, pretože stav, keď nedojčila, si už ani nepamätá. S tandemovým dojčením začala pri štvrtom dieťati. "Až Paľka som sa rozhodla dojčiť do jeho troch rokov. Dovtedy sa totiž buduje imunita dieťaťa a Paľko ju mal zníženú."

V súvislosti s dlhodobým dojčením alebo s dojčením v tehotenstve sa vynára otázka, či to nie je pre dieťa škodlivé. Alebo či tehotnej žene nehrozí potrat. "Dieťa v brušku si berie živiny ako prvé, potom idú do mlieka a až ten zvyšok zostáva pre maminku. Detská lekárka mi povedala, že pokiaľ ja nezačnem odpadávať, môžem skúšať, čo chcem, deťom by sa vraj nič nemalo stať," vraví pani Beáta. "Počas tehotenstva tvorba mlieka klesá, ale po pôrode začne zase mliečny rozmach." Spomína príhodu, keď sa vrátila z pôrodnice a syn, ktorý bol doma pár dní bez maminho mlieka, si opäť potiahol a vykríkol: "Mama, mlieko!" Pred pôrodom ho totiž ubudlo a zrazu ho bolo dosť.

Hoci nie všetci lekári sú dojčeniu až do pôrodu naklonení, fakt je, že deti Beáty Miglierini sú krásne a zdravé a ani ona nemá so zdravím najmenší problém.

Pomohol kráľ Aragorn

Andrea mala už dve deti a tretieho syna Nikolaja plánovala dojčiť tak rok a pol. "Potom sa to predlžovalo z pohodlnosti, ale aj preto, že nám pri tom bolo spolu dobre. Boli to krásne chvíle pokoja a pohody," spomína. "Pokúšala som sa ho stále znovu a znovu odstaviť, ale vždy som podľahla. Nikdy som nevydržala ten rev. Nakoniec som si z dieťaťa vypestovala závisláka. Dojčila som všade, aj na verejnosti. Nebol to problém, lebo žijem v Prahe a verejnosť je tu veľmi tolerantná."

Andrea dojčila v práci, v parku, v reštaurácii a nezdalo sa jej, že by to niekomu prekážalo. "Na moje ani na synovo zdravie to žiadny negatívny vplyv nemalo. Ani som nebývala viac unavená." Nemá pocit, že by Nikolaj bol od nej závislejší ako predchádzajúce deti, ktoré dojčila "len" vyše roka. Určite to prehĺbilo ich vzájomný vzťah. No ku koncu už cítila, že toho má dosť, syn sa mlieka vehementne dožadoval a vyzliekal ju aj na rokovaní s Američanmi. Napokon, keď mal štyri roky, so starými rodičmi ho presvedčili, že už je veľký. "Okrem toho si vtedy vzal do hlavy, že je kráľ Aragorn z Tolkienovho Pána prsteňov. Povedala som mu, že králi už predsa mlieko od mamy nepijú."

Mamy poradkyne

Kedysi sa dojčilo každé tri hodiny. Keď dieťa medzitým vrešťalo, malo smolu. Našťastie, názory na dojčenie sa v posledných rokoch zmenili.

Ak si dnes mamička nevie dať rady, spojí sa s podpornou skupinou dojčiacich matiek, ktoré fungujú pri materských centrách - dobrovoľných občianskych združeniach. Alebo zavolá dobrovoľnej poradkyni pre dojčenie, jej číslo ľahko nájde na internete. Mamičky - poradkyne dnes prezentujú často osvietenejšie názory ako niektoré pediatričky v poradniach, najmä tie zo staršej generácie. Mama - poradkyňa má za sebou viac-menej čerstvú skúsenosť s vlastným dojčením a prešla aj odborným školením ukončeným certifikátom. Mamy - poradkyne nikdy nič nevnucujú, trpezlivo hľadajú riešenia, dodajú podporu. Samy totiž prešli peripetiami dojčenia. Zuzana Cíbiková zo Senca bola na materskej dovolenke desať rokov. Má tri deti, prvé prišlo na svet cisárskym rezom. A hoci jej spočiatku v dojčení bránili infúzie a neskôr vpadnuté bradavky neumožnili dieťaťu prisať sa, nakoniec sa to po dvoch mesiacoch ako zázrakom podarilo. Stačilo vytrvať. Nevzdala to ani Martina Adamkovičová z Prešova, ktorá si dcérku niekoľko týždňov nemohla priložiť, lebo bola v inkubátore. Z pôrodnice ju poslali domov s umelou výživou, ale podporila ju detská lekárka. "Povedala, nech si sušené mlieko schovám do koláča." Martina to dokázala. "Po vyhratom boji som nadobudla sebavedomie a rozhodla som sa radiť aj iným ženám, ktoré okolie často zneisťuje."

Dojčiť môžu aj adoptívne matky

Poradenstvu sa dlhé roky venuje Lucia Michoňková. Má dve vlastné biologické deti a jednu dcérku v pestúnskej starostlivosti. Tiež spomína na traumu z toho, ako jej deti po narodení nepriberali, ako "dlho odchádzala" z pôrodnice domov, ako sa svoje chrasty na bradavkách bála niekomu ukázať, lebo bola presvedčená, že by jej zakázali dojčiť. Až pri druhom dieťati, po dlhom trápení, ju známa upozornila na zlú techniku dojčenia - v tom bol celý problém. Lucia sa pokúsila dojčiť aj svoju adoptívnu dcéru. Áno, aj žena, ktorá dieťa nepriviedla na svet, ale adoptovala si ho v nízkom veku a trpezlivo to skúša, môže dojčiť. Najprv pomocou prístroja, ktorý obsahuje odstriekané mlieko inej matky, darkyne alebo umelé mlieko. Matka si prilepí hadičku k prsníku a dieťa z nej mlieko ťahá. Tým zároveň stimuluje bradavku a mlieko sa v prsníku po čase začne tvoriť. Hoci Lucii sa to nakoniec nepodarilo, teší sa, že to aspoň čoraz viac mamičiek skúša. Napríklad Američanke Gigi, žijúcej na Slovensku, sa podarilo dojčiť adoptované ázijské dievčatko. Gigi spomína na pocity pri dojčení ako na veľmi príjemné. "Už vyše roka úspešne dojčí jedna adoptívna mamička z Devínskej Novej Vsi. Náhradní rodičia z Bernolákova si adoptovali teraz druhé dieťa. Náhradná mama ho dojčí rovnako ako prvé. Vôbec neuvažuje o tom, že by to malo byť inak."

Vec dohody medzi matkou a dieťaťom

Hoci sú dnes názory na dojčenie osvietenejšie ako v nešťastných sedemdesiatych rokoch, ešte vždy mamičky čelia tvrdeniu, že dlhým dojčením sa buduje "nezdravá citová väzba" medzi matkou a dieťaťom. "Toto veľmi nemám rada," vraví Zuzana Cíbiková. "Na koho má byť dieťa naviazané? Na suseda? Veď je moje!" Martina Adamkovičová sa nazdáva, že dojčenie má trvať tak dlho, ako to matke a dieťaťu vyhovuje, a je jedno, či to bude rok alebo štyri roky. "Netreba podliehať tlakom okolia."

MUDr. Beáta Šoltésová, stomatologička z Košíc, ktorá je zároveň poradkyňou pre dojčenie, tvrdí: "V minulosti matky prirodzene dojčili aj niekoľko rokov. Pozitívny efekt v neskoršom veku súvisí so zložením materského mlieka. Železo sa z neho vstrebáva v 49 percentách, z náhrad materského mlieka len v 4 percentách, v náhradách sa protilátky nenachádzajú. Pozitívny vplyv spočíva aj v trvalom emočnom pute s matkou. Dieťa sa stáva samostatnejšie, pretože sa môže na matku spoľahnúť. O priaznivom účinku dlhého dojčenia je hlboko presvedčená aj pediatrička MUDr. Marta Hricová z Lučenca, ktorá práve dojčí dvojročnú dcérku. "Evinku budem dojčiť, kým si sama nepovie dosť. Keď už bude mať tri roky, tak si to vysvetlíme, tak ako sme si to vysvetlili so synom."

l l l

"Ej, mamo, mamo! Vy ste ma dobre vydojčili. Keby ste vy mňa ešte za jedny tri zimy chceli nadájať!" "I keď tak myslíš, veď ja to ešte pre teba urobím."