Masahikovými očamiPo ukončení štúdia, začínajúc svoju profesionálnu kariéru, mnohí mladí ľudia rozmýšľajú o tom, že opustia rodičovské hniezdo a osamostatnia sa. V Japonsku to však nie je vonkoncom jednoduché. Poplatky za prenájom bytov sú obrovské, zato byty, zvlášť v oblasti Tokia, enormne malé. A najhoršie je, že nájomník musí realitnej kancelárii zaplatiť vopred veľkú sumu peňazí, ktorá predstavuje súčet takýchto položiek: jednomesačné nájomné plus provízia pre realitnú kanceláriu vo výške mesačného nájomného plus záloha vo výške dvojmesačného nájomného plus všimné pre majiteľa bytu vo výške dvojmesačného nájomného. Teda iba za to, že máte v ruke kľúč od prenajatého bytu, zaplatíte sumu rovnajúcu sa výške šesťmesačného nájomného. A normálne nájomné musíte začať platiť hneď nasledujúci mesiac.

Záloha má slúžiť majiteľovi bytu na jeho očistu a opravu, keď raz nájomník odíde. Ak byt nepoškodíte, polovicu zálohy vám vrátia. Ale nie je to pravidlo, všetko závisí od vôle majiteľa. Pravdepodobne vás prekvapuje, že sa v Japonsku platí majiteľovi bytu všimné. Áno, je to veľmi zvláštny zvyk. Ide o prejav vďaky za to, že byt prenajal práve vám.

Aj ja som si ako mládenec prenajímal byt vzdialený od centra Tokia asi 10 minút jazdy vlakom. Mal rozlohu 18 štvorcových metrov, za ktoré som mesačne platil 70-tisíc jenov (momentálne je 100 jenov asi 20 Sk, pred troma rokmi to bolo 30 Sk). Možno si položíte otázku, prečo si mladí Japonci radšej viacerí spolu neprenajmú väčší byt? Aj to som raz skúsil. Pridala sa ku mne kamarátka, ale bol to problém, pretože Japonci chcú dať do prenájmu byt vždy iba jednotlivcovi alebo rodine. Keď som už aj našiel trojizbový byt, začali sa ma v realitke vypytovať, načo je mi samému taký veľký. Povedal som, že tam budem bývať s kamarátkou. Skúmali teda, aký je medzi nami vzťah. Tvrdil som, že je to moja snúbenica. To muža z realitky uspokojilo, ale chcel vedieť dátum svadby. Zaklamal som, že o rok a na zmluve som si potom všimol, že som označený za hlavu rodiny a kamarátka má za menom pripísané snúbenica. Sumu vstupného poplatku sme si rozdelili a začali sme hľadať tretieho do partie. Spoznali sme Francúza, ktorý pracoval vo francúzskej reštaurácii v Tokiu. Už sme boli na vstupný poplatok traja. Keď Francúz odišiel, stretli sme Austrálčanku. Učila v jazykovej škole. Tešila sa, že bude bývať s originál Japoncami.

Počul som, že dnešní mladí ľudia v Japonsku neradi opúšťajú rodičovský dom. Dôvodom sú napríklad aj spomínané poplatky. Mnohí prenajímatelia už dokonca nepožadujú ani všimné, ale voľných bytov na prenájom je stále dosť. Mladých ľudí, ktorí sú single a ešte stále bývajú s rodičmi, volajú v Japonsku "parazitujúci single". Vyhovuje im žiť s rodičmi, nemíňať a udržiavať si vysokú životnú úroveň. Ja som proti takémuto spôsobu existencie. Myslím si, že vyskúšať si život bez rodičov je pre mladého človeka veľmi dôležité a obohacujúce. Je to krok k dospelosti a zodpovednosti. A prináša to aj veľa nových a zaujímavých kontaktov. Vyskúšajte to!