Priezvisko však majú všetky tri rovnaké. Zákon to pri pestúnskej rodine umožňuje.

"Keď som prišla do veku, keď som mala pocit, že už dokážem byť mamou, rozhodla som sa pre deti, i keď som v tom čase partnera nemala. Ale nechcela som otehotnieť a plánovane zostať bez muža, lebo to sa mi zdalo voči dieťaťu nefér. A tak som si povedala, že nahradím rodiča takým deťom, ktorých nevychovávajú mamy a otcovia," hovorí Oľga Hátasová.

Vtedy mala niečo cez tridsať. Keďže ju myšlienka neopúšťala, začala zisťovať, aké má šance ako slobodná. Skontaktovala sa s občianskym združením Návrat, kde dostala prvé bližšie informácie. Kým mala pokope všetky potrebné papiere ubehol polrok, kým k nej domov pribudlo dvojročné dievčatko, prešlo ďalších šesť mesiacov. Na sociálnom odbore sa čudovali iba nad tým, že chce hocaké dieťa. Rómske dievčatko u nej pobudlo jedenásť mesiacov a vrátilo sa k biologickým rodičom. "Nebolo mi všetko jedno, predsa sme si na seba už privykli, ale zase som si hovorila, že je dobre, keď sa jeho rodičia prebudili", spomína. To už pracovala v klube náhradných rodičov Návrat a vybrala sa ako poradkyňa na stretnutie rodičov, ktorí si chceli vziať deti z detských domovov do náhradnej starostlivosti. "Mala som také zlé obdobie, nevedela som čo mám robiť, či ísť do toho ešte raz, či si dať pauzu." A tam uvidela dvaapolročnú Máriu. Dnes je u nej už sedem rokov. Po roku k nej pribudla päťapolročná sestrička Justína. Dievčatká síce žili v jednom detskom domove, ale tým, že sa nezžili v rodine, nemali k sebe klasický súrodenecký vzťah. Dnes to už neplatí.

"Zostala som na materskej najskôr s Máriou, do roka a do dňa nám pribudla Justína. Mária nevedela rozprávať, ale ani Justína na tom nebola veľmi dobre, nevedela vyjadriť svoje potreby. Spoznávali sme sa navzájom," hovorí Oľga Hátasová. Trvalo takmer rok, kým sa navzájom zadaptovali, zohrali, kým deti pochopili, že nie sú u Oľgy iba na chvíľu.

Čo na jej krok hovorilo okolie? "Mama, ktorá s nami už žiaľ nie je, tá ich hneď brala ako vnučky, otcovi to trochu trvalo, ale dnes ich má veľmi rád a je to taký pravý dedo. Ostatné príbuzenstvo si zvyklo. Rešpektujú, že ich mám."

Ako to zvláda sama žena v domácnosti? "Kvôli deťom som doteraz nepracovala, chcela som, aby sme sa zžili. Škôlku si užili minimálne, odkedy chodia do školy, zamestnávajú ich okrem školských povinností krúžky. Proste, chcela som sa im venovať. Justínka zaostávala, bolo s ňou treba chodiť k špeciálnej pedagogičke. Našťastie, nebolo to nič vážne, len pozostatky pobytu v detskom domove. Rok odkladu nástupu do školy jej výrazne pomohol. A vyštudovala som popri tom externe vysokú školu, "hovorí pani Oľga. Privyrábala si na dohodu.

Mária pôjde na jeseň do štvrtej triedy, Justínku prijali do prímy na Evanjelické lýceum. Učí sa veľmi dobre, učiteľka ju chváli. Obe hrajú na hudobné nástroje, chodia do výtvarnej. "Tak ako všetky deti, aj ony potrebujú mať pocit, že v niečom sú dobré," konštatuje mama Oľga. Takto ju začala asi po mesiaci oslovovať mladšia dcérka, staršia okamžite. Ale trvalo jej nejaký čas, kým pochopila, čo sa za tým oslovením skrýva. "Mne by neprekážalo ani keby ma volali krstným menom, ide mi o vzťah, a nie o to, ako ma volajú."

O svojich biologických rodičoch vedia všetko, otvorene sa o tom spolu rozprávajú. Nepýtajú sa síce, prečo s nimi nežijú, ale určite už o tom rozmýšľali, myslí si pani Oľga.

Mária aj Justína majú rómsky pôvod. Problém s tým nemajú, ale hnevá ich, ak im niekto nadáva do Cigáňov. "Stretávame sa s rodinami, ktoré majú deti v náhradnej starostlivosti, teraz sme boli na týždňovom prázdninovom pobyte, a tam je dosť rómskych detí. Pre ne to potom nie je nič výnimočné, vidia, že aj iné deti sú takto v rodinách. Pani Oľga si stretávky rodín pochvaľuje. "Zo začiatku som mala pocit, že som nemožná matka, že zlyhávam, bola som z toho nešťastná, a potom som zistila, že nie som sama, aj ostatní rodičia sa boria s podobnými problémami. A o tom sa napríklad bavia na klubových stretnutiach náhradných rodín."

Zopakovali by ste svoje rozhodnutie? "To určite," hovorí. "Ale rodič musí deti prijať také, aké sú, nevysnívať si z nich ideály."

A nepýtajú sa dievčatá, kedy budú mať otca? Pani Oľga sa smeje a pritakáva, našťastie, zatiaľ im stačí odpoveď, že nevie. "Ja by som sa vzťahu s mužom síce nebránila, ale musela by som vidieť, že má vzťah k deťom a deti k nemu, že by ich dokázal prijať za svoje."

Čo by mal vedieť záujemca o pestúnsku starostlivosť

Je možné dieťaťu v pestúnskej starostlivosti zmeniť priezvisko a po akom čase?

"K žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, ktorá sa podáva na matriku, je potrebný súhlas rodičov dieťaťa. Ak súhlas nie je možné zabezpečiť, resp. rodičia ho odmietnu, navrhovateľ musí požiadať súd o vydanie súhlasu k zmene priezviska dieťaťa. Súd teda rozhodne namiesto rodičov. Samotné rozhodnutie o zmene priezviska vydáva matrika.

Niekoľkokrát sme sa však stretli s tým, že pestúni dostali zo súdu zamietavé stanovisko, pretože sudca či sudkyňa nevnímali potrebu zmeny priezviska dieťaťa v pestúnskej starostlivosti za nevyhnutnú. Je to teda na individuálnom posúdení súdu.

Budú sa žene, ktorá má v pestúnskej starostlivosti od malička dieťa, počítať do dôchodku roky, keď je s ním doma na rodičovskej dovolenke?

"Zo zákona má žena nárok ostať s dieťaťom v pestúnskej starostlivosti na rodičovskej dovolenke ako pri narodenom dieťati. Toto obdobie sa jej počíta na účely praxe aj do dôchodku. Podľa zákona má osvojiteľ alebo pestún možnosť byť s dieťaťom na rodičovskej dovolenke do šiesteho roku veku dieťaťa maximálne v dĺžke troch rokov od rozhodnutia príslušného súdu o zverení do opatery. Pokiaľ je dieťa posúdené ako dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, tak sa rodičovská dovolenka poskytuje v trvaní 6 rokov, najdlhšie do dovŕšenia šiesteho roku veku dieťaťa."

Mám záujem zobrať si do pestúnskej starostlivosti dieťa. Chcela by som sa však dozvedieť niečo viac o deťoch umiestnených v detských domovoch. Mám jasno v tom že nechcem rómske dieťa, vzhľadom na to, že mám už svoje deti vo veku 3 a 11 rokov a tie nechcú rómskeho súrodenca. A stále mám pocit, že keď ukazujú deti z detských domovov, tak prevládajú práve tie rómske. Môžete mi poradiť nejakú internetovú stránku alebo niečo konkrétne?

"Ak máte záujem dozvedieť sa niečo viac o deťoch žijúcich v inštitúciách, ako sú detské domovy, a pre ktoré sa vyhľadáva náhradná rodina, môžete si pozrieť viac informácií na www.adopcia.sk, v časti Nielen o adopcii. V časopise Nebyť sám zverejnenom na tejto stránke sa dočítate viac o skúsenostiach iných rodín a odborníkov. Obrátiť sa môžete aj na najbližšie Centrum Návrat v Prešove, kde vám poskytnú bližšie informácie, či dajú tip na literatúru alebo filmové dokumenty, ktoré vám môžu pomôcť sa zorientovať v téme potrieb opustených detí. Môžu vám sprostredkovať aj stretnutie s inými rodinami, ktoré už túto skúsenosť s deťmi majú a ktoré vám zreálnia predstavu o náhradnom rodičovstve."

Moji rodičia majú v pestúnskej starostlivosti tri deti. Veľmi rada s nimi trávim voľný čas. Teraz však žijem na druhom konci Slovenska a veľmi mi chýbajú. Mohla by som u vás pôsobiť ako dobrovoľníčka a pomáhať podľa časových možností?

"Pokiaľ by ste mali záujem zapojiť sa do aktivít pre náhradné rodiny, obráťte sa na najbližšie centrum Návrat (kontakty nájdete na webovej stránke)."

Zdroj: poradňa Nádej, Zuzana Petríková