BRATISLAVA. Všetky štyri stroje letky ministerstva vnútra, ktoré používajú hasiči na lesné požiare, sú na revízii a do horiaceho Slovenského raja mohli priletieť iba dva vrtuľníky ministerstva obrany a dva súkromné. Tie nemal kto zaplatiť a po troch hodinách zásahu sa vrátili domov.

Súkromníci odleteli

Na mieste tak ostali len opancierované armádne vrtuľníky, ktoré podľa hasičov môžu oheň udržať tak, aby sa nešíril korunami, nedokážu ho však uhasiť. Na rozdiel od menších a ľahších vrtuľníkov nedokážu dopraviť nástroje a vaky na vodu na pozemné hasenie.

„Keby neboli naše vrtuľníky v oprave alebo by sme mohli použiť súkromné, požiar by bol jednodňová záležitosť,“ myslí si veliteľ Modulu leteckého nasadenia v Banskej Bystrici Oto Hudec, ktorý velil zásahu.

Podobný názor má aj riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Bedřich Hájek. „Je to, žiaľ, otázka peňazí. Celospoločenská škoda na biotopoch je zatiaľ asi 40 - 50 miliónov korún, kým celodenné zaplatenie dvoch súkromných vrtuľníkov by stálo milión.“

Ministerstvo vnútra však včera tvrdilo, že hasiči po niekoľkých hodinách vyhodnotili nasadený počet vrtuľníkov ako neefektívny a súkromné stroje stiahli. Náklady za ne uhradí ministerstvo vnútra alebo príslušný urbariát.

Kto platí?

Riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade Ondrej Šproch navyše tvrdí, že hasiči súkromné vrtuľníky objednať nemohli, lebo by ich nemal kto zaplatiť. „Zákon hovorí jasne. Náklady na hasenie požiaru musí znášať vlastník pozemku a tým je urbariát, ktorý na to nemá. Sú to starší ľudia, ktorých by sme dostali na mizinu.“ Už viackrát sa stalo že po uhasení požiaru nasadenie civilných vrtuľníkov nemal kto zaplatiť.

Popletené ministerstvo

Ministerstvo vnútra najprv tvrdilo, že rezort zmluvy so súkromnými spoločnosťami má a zásah zaplatí. „Objednali sme dva súkromné vrtuľníky. Nie je pravda, že prestali lietať, pretože im nesľúbili úhradu nákladov, ale pre zhoršujúce sa poveternostné podmienky,“ uviedla hovorkyňa Silvia Miháliková.

Proti tvrdeniu sa súkromné spoločnosti ohradili. „Ministerstvo si neobjednalo nič, nemáme uzatvorenú žiadnu dohodu. Tri letové hodiny za asi 200-tisíc sme poskytli Slovenskému raju ako sponzorský dar,“ povedal Pavol Svetoň zo spoločnosti Air Transport Europe. Ministerstvo následne stanovisko zmenilo. „Po niekoľkých hodinách hasiči vyhodnotili počet vrtuľníkov ako neefektívny a súkromné vrtuľníky stiahli,“ povedal hovorca rezortu Erik Tomáš.

Minister vnútra Robert Kaliňák nepovažuje situáciu, keď sú v období najväčšej požiarovosti všetky vrtuľníky v oprave, za šťastnú, rezort však „pracuje s technikou, ktorú sme zdedili“.

„Revízia je zdĺhavá pre byrokraciu verejného obstarávania náhradných komponentov a služieb. Trvá to mesiace. Každá revízia si vyžaduje návštevu špecialistov ruského výrobcu,“ povedal Tomáš.

Kyseľ neotvorili ani 30 rokov po požiari

Ak by sa požiar dostal do rokliny Veľký Sokol, mohlo by sa stať, že pre turistov bude roky zatvorená. Rovnako ako Kyseľ.

V národnej prírodnej rezervácii Kyseľ horelo v roku 1976. Oheň sa rýchlo rozšíril a zabil šesť ľudí, ktorí robili v lese.

Spomienky na rok 1976

Roklina je odvtedy pre turistov uzavretá. Bývalý riaditeľ parku Slovenský raj Dušan Bevilagua hovorí, že podobne môže dopadnúť aj Veľký Sokol. „Je rovnaké obdobie – júl, je horúco, ide o prirodzený les pri rokline.“

Na ničivý požiar v roku 1976 si spomína aj turistický sprievodca z Hrabušíc Július Jakubec. „Horeli korene stromov, ihličie na zemi, stromy vyhoreli zvnútra. Vtedy nebola technika ako dnes. Ľudia hasili krompáčmi, kto mal ruky, pomáhal.“

Raj kamzíkov

Posledná správa o Kyseli, ktorou sa zaoberala aj vláda, hovorila o stave rokliny po 25 rokoch. Píše sa v nej, že sa ju nedarí zalesniť, hoci tu v roku 1981 lesníci vysadili smreky. Tie odumierali, na str­mých krasových svahoch sa neudržali. Stromy, ktoré požiar prežili, vyvrátila víchrica v roku 1977 a v roku 1995.

Bevilagua hovorí, že do rezervácie Kyseľ sa stiahli kamzíky, a aj preto pôda padá do rokliny. „Ak by sme roklinu otvorili, museli by sme rozdávať prilby,“ hovorí. Bolo by ju treba vyčistiť aj od popadaných skál. „Niektoré vodopády sú zasypané.“

Environmentalisti oceňujú, že môžu sledovať obnovu prírody bez zásahov človeka.

Obce chcú roklinu otvoriť

Okolité obce sú presvedčené, že Kyseľ by pomohol turizmu. „Neexistuje v Slovenskom raji roklina, kde by občas nespadla skalka,“ hovorí Vojtech Jeremiaš, tajomník Záujmového združenia obcí Slovenský raj.

Združenie rokuje o otvorení so správou parku. Dnes sa snaží splniť jednu z jej podmienok – nájsť inú roklinu, ktorú by zatvorili, aby zabezpečili pokoj zvieratám. Mohol by to byť Malý Kyseľ. Veria, že do troch rokov sa im Kyseľ podarí otvoriť.

(haj, top)

Požiar už prenikol aj do vzácneho Sokola

Vo veternom dni sa včera plamene dostali až do prírodnej rezervácie.

Požiar v Slovenskom raji sa v noci na včera rozšíril cez hrebeň kopca Koč do národnej prírodnej rezervácie Sokol. Zasiahol už približne osem hektárov. Silný nárazový vietor znemožnil vrtuľníkom hasiť zo vzduchu, hasiči sa pustili do likvidácie ohňa v neprístupnom teréne po zemi. Dážď, na ktorý sa čaká, včera neprišiel.

„Fúka silný vietor. Ťažko odhadnúť, dokedy budeme požiar likvidovať,“ povedal veliteľ zásahu Ondrej Šproch. Do Slovenského raja včera priletel minister obrany František Kašický a prisľúbil ďalšie vrtuľníky. Popoludní stáli na lúke s nádržou na vodu štyri armádne vrtuľníky, no pre silný vietor sa do hasenia nezapojili.

V teréne je 50 hasičov, ktorí natiahli vedenie na vodu dlhé asi pol kilometra a hasia priamo na svahoch. Technika sa k požiaru nedostane, materiál si hasiči vynášajú sami.

Obavy ochranárov

Sokol je jedna z najhodnotnejších prírodných rezervácií v Národnom parku Slovenský raj. Ochrancovia prírody sa obávajú najhoršieho. „Vyvíja sa to nepriaznivo. V rezervácii Sokol už horí 1,5 hektára. Sokol pritom patrí k najdôležitejším miestam v Slovenskom raji so starými porastmi, nedotknutou divočinou, vzácnym plesnivcom, medveďom, populáciou rysov, vlkov a dravých vtákov. Ide o územie s vysokou prírodovednou hodnotou. Je to to, čo robí Slovenský raj národným parkom,“ tvrdí hovorca Správy Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil.

Turisti: ako na letisku

Turisti v rekreačnom stredisku Podlesok sa cítia ako na letisku. „Od nedele sme ubytovaní na ranči a vrtuľníky nám lietali rovno nad hlavami,“ hovorí Šárka Kaminská z Valašského Meziříčí. Včera s deťmi išli na lúku, kde čakali vojenské vrtuľníky. „Išli sme sa pozrieť aj do lietadla. Je veľké a je tam veľa páčok a gombíkov,“ nadšene opisujú jej dcérky Klárka a Barborka. Ich babička je na dovolenke v Slovenskom raji prvýkrát. „Je nám veľmi ľúto, že tu horí. Z ohňa strach nemáme, keby to bolo vážne, asi by to tu celé uzavreli,“ domnieva sa. Na Podlesok, ktorý je východiskovým bodom v Slovenskom raji, včera dorazila skupina českých turistov. „Videli sme v televízii, že tu horí. V Slovenskom raji som bol už viackrát a viem, že Sokol je ďaleko,“ povedal Zdeněk Krajhanzl z Jihlavy.

Všetky chatky na Podlesku sú obsadené. „Nikto z hostí neodišiel,“ potvrdila Daniela Čudeková z recepcie autokempu. Predajca vstupeniek do Slovenského raja Vladimír Martinek povedal, že turistov bolo včera menej ako predošlé dni, ale vraj to nesúvisí s požiarom, skôr s počasím. „Ľudia idú na túry, akurát sa niektorí pýtajú, kde horí a kam môžu ísť,“ dodal.

Monika Toporcerová

Ako hasiť lesný požiar

Pri lesnom požiari je najdôležitejšie zastaviť ho, a tak je rovnako dôležité ako hasenie vodou aj dôkladné vyčistenie porastu okolo ohniska. Preto je vo výbave hasičov dôležitá aj sekerka, motyka a hrable. Pôdu treba odhrabať až na čistú zeminu a odstrániť odtiaľ všetko, čo je horľavé - suchú trávu, konáre, lesné plody. Takáto vyčistená pôda by mala zastaviť ďalšie šírenie ohňa. Okrem toho treba polievať čo najviac horiacu plochu.

V situácii, aká nastala v Slovenskom raji, je najúčinnejší vrtuľník s bambi vakom. Na neprístupné miesta môže priniesť veľký vak s vodou, z ktorého si hasiči naťahajú hadice a môžu polievať miesta, ktoré sú zo vzduchu neprístupné.

Najnebezpečnejší je korunový požiar, ktorý sa na Slovensku šíril vo veľkom v roku 1992 na Záhorí. V takom prípade treba robiť v lesnom poraste veľké prieseky, aby sa oheň zastavil.

(r)

Stĺpček Romana Pataja
Kto vyhorel

Keď niekto urobí chybu a doplatí na to človek, zodpovedný si to odskáče. Stane sa niečo, keď pre chybu úradov zhorí les? Čoskoro sa dozvieme. Les horí a ministerstvo vnútra by malo prezradiť, kto okrem búrky za to môže.

To, že má vnútro všetky vrtuľníky schopné hasiť lesný požiar v oprave, keď horí Slovenský raj, je nepríjemné, ale techniku opravovať treba. I keď pri lepšom plánovaní nemuseli stáť všetky.

Neodpustiteľné však je, že ministerstvo nepodpísalo zmluvy so súkromnými firmami, ktoré mohli pomôcť. Na rozdiel od ťažkých vojenských vrtuľníkov. Namiesto toho dva dni tvrdilo, že zmluvy existujú, a tvárilo sa prekvapene, keď súkromníci odmietli hasiť zadarmo.

Včera pridalo perlu o tom, že vrtuľníky sa ukázali neefektívne. Len škoda, že veliteľ zásahu vidí veci inak: „Keby boli súkromné alebo ľahké ministerské vrtuľníky, tak by sme požiar zvládli.“ Ešteže máme lepších hasičov ako úradníkov a hovorcov, škody nie sú také vysoké.