KOŠICE. Dopravný podnik mesta Košice zvažuje postupný útlm trolejbusovej dopravy v meste a predaj nadbytočných vozidiel. Reakciou obyvateľov Košíc je petícia za zachovanie a rozšírenie trolejbusovej dopravy, ktorú podpisujú odvčera. Petíciu chcú po jej skončení odovzdať vedeniu mesta, ktoré je stopercentným akcionárom Dopravného podniku mesta Košice, a tak má právo rozhodnúť, akým smerom sa bude vývoj uberať.
Trolejbusová doprava je najmladšou formou prepravy cestujúcich v Košiciach. Prvé trolejbusy začali v uliciach mesta premávať v roku 1993. Vlani prepravili po takmer 14-kilometrovej trati viac ako šesť miliónov cestujúcich.
Hľadanie úspor
Podľa generálneho riaditeľa košického dopravného podniku Michala Tkáča postupný útlm trolejbusovej dopravy je len v štádiu úvah. Predstavenstvo a vedenie podniku zvažujú viaceré možnosti, ktoré by viedli v spoločnosti so stopercentnou kapitálovou účasťou mesta k úsporám.
„Analýzy nie sú ukončené a otázka trolejbusovej dopravy v Košiciach bude určite predmetom aj odborných diskusií a stretnutí,“ napísal Tkáč v stanovisku pre denník SME.
Podľa jeho vyjadrenia trolejbusová doprava je v porovnaní s inými druhmi hromadnej prepravy osôb najdrahšia: „Z tohto pohľadu sa ekonomickejšie javia autobusy.“
Zmeny v mestskej hromadnej doprave si pravdepodobne vyžiada aj výstavba Auparku na Námestí osloboditeľov, kadiaľ vedú trolejbusové linky. Mesto chce byť pri rokovaniach s investorom pripravené na rôzne alternatívy.
Pohľad odborníka
Výsledky porovnávacích analýz autobusovej a trolejbusovej dopravy, ktoré robili na katedre cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity, potvrdzujú ekonomickú náročnosť trolejbusovej dopravy. Náklady na kilometer pri trolejbusoch predstavujú 73 Sk, v autobusovej doprave od 35 do 45 Sk.
„Nákupné ceny trolejbusov sú vyššie ako autobusov, k tomu treba prirátať aj náklady na trolejové vedenie,“ vysvetlil vedúci katedry Jozef Gnap.
Na druhej strane negatívny vplyv trolejbusov na životné prostredie je nesporne menší v porovnaní s autobusmi, ktoré používajú naftové motory. Z porovnania by však podľa Gnopa oveľa lepšie vyšli autobusy na plynový pohon. Vozidlá na elektrický pohon majú tiež podstatne nižšiu hlučnosť.
Profesor Gnop si nemyslí, že je správne pri plánovaní rozvoja dopravy v meste, ako sú Košice, vychádzať čisto z ekonomických ukazovateľov: „Ale všetko závisí od financií a priorít zástupcov mesta. Ak by sa z dôvodu financií mala plošne znižovať ponuka v hromadnej osobnej doprave, a tým aj jej kvalita, tak je potrebné zaoberať sa aj efektívnosťou jednotlivých druhov dopráv.“
Reakcia občanov
V Košiciach už vznikla občianska iniciatíva Zachráňme košické trolejbusy a petičná akcia na podporu rozvoja ekologickej dopravy.
Podľa Ladislava Rovinského zo Spolku na podporu skrášľovania Košíc vznik iniciatívy vyprovokovalo podozrivé ticho okolo zvažovaného útlmu trolejbusovej dopravy:
„Máme pocit, že mesto chce použiť rovnaký scenár ako pri príprave výstavby Auparku v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie. Kým sa občania spamätali, bolo neskoro.“
Podľa neho argumenty dopravného podniku neobstoja. „Je prirodzené, že náklady na prevádzku sú vysoké, keď na trinásťkilometrovej trati je denne nasadených dvanásť z 23 trolejbusov.“
Podľa nášho názoru základ dopravného systému v Košiciach by mali tvoriť ekologické električky a trolejbusy. Tendencia je však opačná.“
