BRATISLAVA, NOVOSIBIRSK. Je vinný, zaznelo v súdnej sieni. Vzápätí aj rozsudok: Odsudzuje sa na tri roky väzenia. Štvornásobný olympijský víťaz Aleksandr Tichonov si napriek tomu zhlboka vydýchol. „Čakal som horšie,“ priznal sa médiám.
Biatlonová legenda a zároveň prvý viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie opustil súd bez pút. Naparili mu len toľko, aby ho mohli oslobodiť. Na tresty do troch rokov sa totiž v Rusku vzťahuje amnestia na počesť 55. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.
Tichonov mal stabilné miesto vo hviezdnom kvartete zbornej, keď mal dvadsať, ale aj v Kristových rokoch. Na olympiádach získal v rokoch 1968 – 1980 päť medailí (štyri zlaté), na svetových šampionátoch dokonca šestnásť (11). Keď si pripol všetky športové ocenenia, pripomínal vojnového veterána.
Neskôr sa z neho stal vysoký biatlonový funkcionár: šéf ruského zväzu a druhý muž svetovej únie. Posledných šesť rokov však zažíval traumu, pre ktorú sa dokonca odsťahoval do Rakúska. Oficiálne zo zdravotných dôvodov, v skutočnosti však z obavy zo zatknutia.
Podľa rozsudku Tichonov mal byť v roku 2000 sprostredkovateľom pri získavaní nájomných vrahov, ktorých úlohou bolo zabiť gubernátora Kuzbasu. Požiadal ho vraj o to jeho priateľ a obchodný spoločník Michail Živilo, ktorý sa s gubernátorom dostal do sporu o vlastníctvo metalurgických kombinátov.
Tichonov vraj vtedy oslovil svojho mladšieho brata Viktora, žijúceho v Novosibirsku, ktorý našiel dvoch zabijakov a zaplatil im preddavok 179–tisíc dolárov. Skôr ako stihli uskutočniť teroristický útok na gubernátora v lietadle, sa však obaja dobrovoľne priznali polícii.
Neskôr sa priznal aj Tichonovov brat. V roku 2002 ho odsúdili na štyri roky. Len čo sa dostal z basy, začal slávneho brata brániť. „Celú objednávku od začiatku až do konca som si sám vymyslel,“ cituje Viktora Tichonova webový portál polit.ru.
Jediný, koho neodsúdili, je objednávateľ. Živilo aj so svojím bratom utiekol do cudziny. Podľa riaditeľa Centra politických informácií Alekseja Muchina justícia mohla prípad uzatvoriť, ale rozhodla sa ho za každú cenu dotiahnuť do konca – „v mene záchrany uniformy“, čiže stavovskej cti.
„Hanbil som sa aj pozerať na tých, ktorí na súde vystupovali ako svedkovia. Jeden strávil za mrežami dve tretiny života,“ povedal slávny biatlonista pre Gazetu, keď už vedel, že nepoputuje do väzenia. Predtým však na svoju obranu uviedol všetko, ešte aj to, ako veľmi agitoval, aby sa zimná olympiáda 2014 uskutočnila v ruskom Soči. Až do pondelka sa nesmel vzdialiť z Novosibirska. Dnes je zasa voľný, aj keď so zápisom v trestnom registri. Či právom, vie len on sám. Marián Šimo
¶
¶
|
FOTO – ARCHÍV |
