BRATISLAVA. Ak má právne problémy človek vo finančnej tiesni, ku ktorej sa pridružia aj zdravotné ťažkosti, situácia sa mu môže zdať neriešiteľná.

Taká sa zdala aj žene, ktorú prekvapil list s oznámením, že príde o strechu nad hlavou. Pred časom zostala bez peňazí, preto zareagovala na inzerát o pôžičke. Zmluvu podpísala, hoci musela založiť vlastný byt. Keď jej hrozilo, že ju vysťahujú, zúfalá sa obrátila na Centrum právnej pomoci. O byt neprišla.

Centrum v podobných prípadoch poskytuje pomoc bežne. Často rieši aj majetkovoprávne spory, delenie majetku manželov, výživné na deti či dedičské spory. Okrem Bratislavy má kancelárie v Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline.

Právnu radu poskytne každému, žiadateľa stojí 150 korún. Ministerstvo spravodlivosti priznáva, že ľudia v núdzi by nemali platiť ani toľko.

S vymáhaním práva je to ťažšie. Na bezplatnú právnu pomoc totiž nemá nárok každý. Žiadateľ musí preukázať, že je oficiálne v materiálnej núdzi. Centrum preto zisťuje jeho príjem i majetkové pomery.

Riaditeľka Miloslava Čutková hovorí, že žiadateľ musí splniť aj ďalšie kritériá. Ak sa napokon stane klientom, centrum mu zabezpečí aj právne zastupovanie pred súdom.

Vlani kritériá nesplnilo asi 40 percent žiadateľov, tento rok zatiaľ asi 37 percent. Čutková hovorí, že centrum usmerní a poradí aj tým, čo ich nesplnia. Je to však za poplatok.

Ministerstvo hovorí, že bezplatná právna pomoc nie je zabezpečená dostatočne. Koncepcia vraj bola zlá a centrá vznikali v najbohatších mestách. Postupne majú vznikať malé kancelárie v najchudobnejších regiónoch, hoci len s jedným právnikom. Plán môže zlyhať na nedostatku peňazí.

Centrum nie je jediné, čo môže ľuďom pomôcť. Právne rady dokáže poskytnúť aj kancelária verejného ochrancu práv.

V prípadoch diskriminácie poradí a zastupovanie na súde zabezpečí aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Nemá presne určené, za akých podmienok sa naň môžu ľudia obrátiť. Treba napísať podnet.

Za zhruba tri roky od účinnosti antidiskriminačného zákona stredisko vybavilo 940 písomných podaní, prijalo asi 500 žiadateľov o pomoc a telefonicky konzultovalo s 1130 ľuďmi.

Zástupkyňa riaditeľky Daniela Gemerská hovorí, že väčšina sťažností sa týka pracovnoprávnych vzťahov. Pribúdajú však aj prípady súvisiace s deťmi. Riešili napríklad spor, keď otec uniesol dieťa do zahraničia.

Tretí sektor si vyberá

V niektorých prípadoch dokáže štát zastúpiť tretí sektor.

Mimovládne organizácie však neposkytujú bezplatnú právnu pomoc všetkým. Vyberajú si špecifické prípady, ktoré súvisia len s ich činnosťou. Ide najmä o kauzy, ktoré môžu mať širší dosah na spoločnosť.

V sporoch o slobodný prístup k informáciám, diskrimináciu, slobodu prejavu či priehľadnosť rozhodovania samospráv a právo na súkromie dokáže poškodeným pomôcť združenie Občan a demokracia.

Jeho pracovníci posudzujú každý prípad osobitne, a podľa toho sa rozhodujú, komu pomôžu. Súvisí to najmä s poč­tom ľudí, ktorí v združení pracujú.

Na obhajobu ľudských práv sa zameriava Nadácia Charty 77. Poskytuje právne poradenstvo, pričom po analýze prípadu navrhne riešenie, prípadne dopracuje aj podanie. V nutných prípadoch poskytuje odborný sprievod na príslušné inštitúcie a dokáže zabezpečiť aj právne zastupovanie.

Vo vybraných prípadoch zastupuje pred súdom občana aj banskobystrické Centrum pre práva občanov Via Iuris. Ide najmä o spory, ktoré súvisia s verejnou kontrolou moci, pričom podmienkou je, že kauza musí mať širší dosah na verejný záujem.

Obetiam korupčného správania pomáha Transparency International Slovensko. Právne zastupovanie preberie len v odôvodnených prípa­doch, všetkým bez rozdielu však poskytne právne rady, ako majú postupovať.

(vev)

Samospráva len radí

Samosprávne kraje sa cielene bezplatnej právnej pomoci nevenujú. Z ôsmich žúp šesť neposkytuje ani poradenstvo.

Väčšina úradov hovorí, že nemá dosť úradníkov, ktorí by sa ľuďom mohli venovať. „Ak sa na nás niekto obráti a vieme mu poradiť, samozrejme to urobíme. Ale takéto služby bežne neposkytujeme,“ povedala hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Vlasta Henčelová. V prešovskej župe si myslia, že službu by mali zabezpečovať mestá a obce. „Je to skôr parketa pre miestnu samosprávu,“ tvrdí hovorkyňa Veronika Fitzeková.

V bratislavskej župe sa konkrétne bezplatnej právnej pomoci nevenujú, ale úrad platí sociálne poradenstvo. Ide v ňom aj o právne rady. Finančne župa prispieva aj na niekoľko bezplatných právnych poradní.

Výnimkou je Žilinský samosprávny kraj. Jeho úrad od septembra poskytuje bezplatné právne poradenstvo. Jeho právnici sú k dispozícii každý druhý štvrtok. Riešia najmä prípady starších ľudí, ktorí potrebujú radu s dedičským konaním. Ak ide o vážnejší problém, ktorý vyrieši len súd, úradníci pošlú občana do kancelárie Centra právnej pomoci.

V Prievidzi radí právne oddelenie mestského úradu občanom každý deň. Pomáha najmä pri problémoch s bývaním. Pri vážnejšom spore poskytne žiadateľom kontakt na advokáta. Miest, ktoré takto pracujú, je však málo.

Bratislavský magistrát ponúka len rady, ako má občan postupovať. Pracovníci poradia pri rôznych právnych problémoch – od domáceho násilia až po majetkové spory.

Príjem ľudí, ktorí môžu dostať bezplatnú právnu pomoc

* Príjem je len jedným z posudzovaných kritérií, Centrum právnej pomoci preveruje okrem iného aj majetkové pomery žiadateľov