BRATISLAVA. Spolu 350-tisíc titulov kníh - od najstarších písomných pamiatok Slovenska až po súčasnú produkciu denníkov - by mala za šesť rokov zdigitalizovať Slovenská národná knižnica. Dostala na to grant 1,2 milióna eur z Nórskeho finančného mechanizmu. Štát bude projekt spolufinancovať 15 percentami z rozpočtu.
„Z papierovej do digitálnej podoby prejdú najmä tlačené, viazané dokumenty, teda nie archívne či muzeálne materiály,“ hovorí riaditeľ SNK Dušan Katuščák.
Robotu zvládnu štyri roboty
Už čoskoro by na pracovisku národnej knižnice vo Vrútkach mali pribudnúť štyri roboty, z ktorých každý dokáže spracovať až 3-tisíc strán za hodinu. Materiál oskenujú, potom sa pripraví na optické rozlíšenie písma a uloží sa do digitálneho archívu. Na internete budú môcť používatelia prehľadávať úplné texty v štandardnom formáte pdf.
Niektoré noviny a časopisy sa aj naďalej budú mikrofilmovať. Mikrofilmy sa však nedajú šíriť cez internet, digitalizácia je preto výhodnejšia.
Problémom je uchovávanie digitálneho obsahu na viac ako 50 rokov. Metódu chcú hľadať medzinárodným tendrom.
Grant, o ktorý SNK požiadala, pokrýva len asi polovicu nutných nákladov na digitalizáciu slovacík. Ministerstvo kultúry sa vtedy obávalo, že viac z mechanizmu nedostane. Katuščák sa nazdáva, že je chyba, že sa peniaze z Nórska rozdelili na viac menších projektov, a nie na jeden-dva zásadnejšie.
Zaostávame
Slovensko v digitalizácii svojho kultúrneho a vedeckého dedičstva za Európou zaostáva. Jedinou výhodou je, že sa už môže poučiť z chýb iných.
SNK do roku 2000 patrila pod Maticu slovenskú, ktorá digitalizáciu neriešila. Zatiaľ má spracovaných len asi 20-tisíc digitálnych objektov. „Získali sme len základné skúsenosti, ale situáciu vo svete poznáme dobre,“ hovorí Katuščák. Oveľa lepší sú Česi, Španieli, Holanďania, Kórejčania zdigitalizovali viac, ako celá Európska únia.
Z mimorezortných zdrojov získala knižnica od roku 2003 asi 340 miliónov korún. „Veci komplikuje nedostatočné štátne financovanie národných inštitúcií,“ hovorí Katuščák. Ročný rozpočet SNK je 120 miliónov korún, tento rok je nižší asi o 4,5 milióna, o rok sa má ešte znížiť. Mala by tiež prepustiť desať percent pracovníkov, hoci práve teraz by ich potrebovala viac.
Ministerstvo hovorí, že prepúšťaniu bude predchádzať audit. Sľúbený je vraj aj vyšší rozpočet na budúci rok. Zaostávanie v digitalizácii je podľa hovorcu ministerstva Jozefa Bednára diskutabilné.
Digitalizáciou sa zaoberajú aj súkromné firmy, pre SNK bude dôležitá aj spolupráca s nimi.
Nórske peniaze chodia mnohým
Po vstupe do Európskej únie sa Slovensko stalo aj partnerom Európskeho hospodárskeho priestoru. Vytvorili sa tak možnosti na podporu vo forme nenávratných finančných príspevkov od EHP. Majú pomôcť nášmu začleňovaniu do jeho vnútorného trhu.
Pre Slovensko vyčlenili asi 31 miliónov eur, čo je 5,5 percenta z celkovej sumy asi 600 miliónov eur. Plynú desiatke krajín, ktoré do únie vstúpili v roku 2004, ale aj Portugalsku, Grécku a Španielsku.
Okrem toho cez tzv. Nórske finančné mechanizmy prichádza do pristupujúcej desiatky ďalších 567 miliónov eur.
Slovensko by malo teda do roku 2009 dostať spolu asi 70 miliónov eur, z ktorých až 95 percent poskytuje priamo Nórsko. To spolu s Lichtenštajnskom a Islandom nie je členom Európskej únie, ale len členom EHP.
Národnú hodnotiacu komisiu vymenúva podpredseda vlády pre európske záležitosti. Sú v nej zástupcovia ministerstiev a externí hodnotitelia. Projekty sa ďalej schvaľujú aj na úrovni Úradu pre finančný mechanizmus v Bruseli.
Spolufinancovanie vo výške 15 percent v prípade subjektov verejného a tretieho sektora zabezpečuje štát.
Minulý týždeň zverejnili výzvu na malé vstupné granty.
Týka sa tých, čo majú záujem uchádzať sa budúci rok o väčší grant z rozpočtu, vo výške 32,4 milióna eur. V priebehu augusta až septembra ohlásia aj grantové možnosti pre žiadateľov zo súkromného sektora.
(zu)
Oblasti, ktoré majú prednosť:
l Ochrana životného prostredia l Podpora trvalo-udržateľného rozvoja l Zachovanie kultúrneho dedičstval Rozvoj ľudských zdrojov l Zdravie a starostlivosť o deti l Výskum l Zavedenie schengenského acquis l Posilnenie súdnictva l Regionálna politika a cezhraničné aktivity l Technická pomoc pri implementácii acquis.
