Anil je ľavičiar, nie je veriaci moslim a predsa volil proislamskú proreformnú Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) premiéra Recepa Tayyipa Erdogana.
Keď mančaft funguje
AKP v nedeľných parlamentných voľbách v Turecku jednoznačne zvíťazila so 47 percentami hlasov. Väčšina Turkov jej dala hlas napriek obavám opozície z islamizácie krajiny.
Analytici sa včera zhodovali: základom úspechu Erdoganovho tímu je dobrá ekonomická situácia v krajine a proeurópske smerovanie krajiny. Prvýkrát po vyše 50 rokoch dostala vládnuca strana ešte viac hlasov pre svoje druhé volebné obdobie.
„Je to ako vo futbale, keď máte dobrého trénera, ktorého tím dáva góly, nie je nijaký dôvod ho vymeniť,“ rozpráva Anil, ktorý pracuje ako športový komentátor pre turecký kanál Eurosport.
Turecko podľa neho čaká ešte lepších päť rokov ako doteraz. „Erdogan má dosť poslancov, reformy budú pokračovať,“ dodal Anil. Na Erdoganovo víťazstvo zareagovali pozitívne aj finančné trhy. Turecká líra sa posilnila rekordne oproti doláru.
„Obrovský úspech AKP nie je prekvapením,“ hovorí politologička Ilkay Yilmaz z Istanbulskej univerzity. „AKP volili nielen islamskí voliči, ale aj liberáli, podnikateľské kruhy, stredná trieda, pre stabilitu, ktorú Erdogan Turecku priniesol.“
Ťažko však podľa nej odhadnúť, ako na úspech AKP zareaguje armáda, ktorá stráca vplyv na politiku.
Kto bude prezidentom?
AKP obsadí v 550–člennom parlamente 341 kresiel. Dosť na jednofarebnú vládu, ale málo na zmenu ústavy v prospech priamej prezidentskej voľby, ktorú chcú presadiť.
Erdogana teraz čaká vyjednávanie s opozíciou o obsadení prezidentského postu.
Vo svojom víťaznom prejave v Ankare sľúbil, že Turecko zostane naďalej demokratickou a sekulárnou krajinou. Turecká demokracia podľa neho v nedeľu prešla úspešne testom.
Keď na jar tohto roku chcel v parlamente presadiť svoju pravú ruku, so šéfom diplomacie Abdullahom Gulom narazil, lebo jeho žena nosí moslimskú šatku.
Proti tomu sa postavila armáda a vypukla najväčšia politická kríza za poslednú dekádu. Ak chce Erdogan upokojiť situáciu v krajine, musí navrhnúť kandidáta, ktorý nebude vzbudzovať toľko antipatií.
Kurdi sú späť
Do parlamentu sa po vyše desiatich rokoch znovu vrátila aj kurdská politická sila. Politici Strany za demokratickú spoločnosť (DTP) išli do volieb ako nezávislí kandidáti.
V parlamente ich bude nakoniec cez dvadsať. „Teraz presadíme oveľa viac vecí,“ myslí si Mehmet Násir Karabaš z Mestečka Bitlis na juhovýchode Turecka, ktorému sa tiež podarilo prebojovať do parlamentu.
Ankaru možno v blízkom čase čakajú horúce parlamentné debaty. Cez desaťpercentné kvórum sa totiž znovu dostali aj ultranacionalisti zo Strany národnej akcie (MHP), ktorí svoju kampaň postavili na tvrdom riešení kurdskej otázky.
Problematické postavenie najväčšej menšiny v Turecku, ktorej počet sa odhaduje na 12 - 15 miliónov, ostáva najväčšou výzvou pre premiéra Erdogana.
Turci chcú na Západ
Napriek tomu, že lídri Európskej únie v poslednom čase nedávali Turecku veľa optimizmu, Erdogan počas povolebných osláv v Ankare za výbuchov ohňostrojov vyhlásil, že nechce meniť kurz krajiny. „Vstup do Európskej únie ostáva jedným z našich hlavných cieľov,“ povedal Erdogan.
Jeho víťazstvo pozitívne hodnotili aj predstavitelia únie. „Prichádza v čase, keď krajina kráča po ceste k politickým a ekonomickým reformám,“ reagoval na úspech premiérovej strany predseda Európskej komisie José Barrosso.
Vstup Turecka však zďaleka nie je na programe dňa. „Buďme úprimní, Turecko nie je pripravené stať sa členom únie. Ani dnes, ani zajtra,“ povedal Barrosso deň predtým pre grécky denník Kathimerini. Barosso však vyzval krajiny ako Francúzsko, aby nezatvárali dvere pred Tureckom a pokračovalo sa v rokovaniach. „Verím, že Európska únia zachová kredibilitu,“ dodal Barrosso.
Najotvorenejšie proti Turecku vystupuje francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. O únii sa počas predvolebnej kampane takmer vôbec nehovorilo. Po váhaní z európskej strany začínajú Turci pomali strácať o ňu záujem.
(rek)
Muž, ktorý dokázal zmeniť Turecko
Recep Tayyip Erdogan má viac dôvodov na radosť. Svoju stranu AKP dokázal udržať vo vláde. A napriek povesti islamistu presvedčil aj sekulárnych voličov.
Po piatich rokoch vo vláde ho podporilo ešte viac voličov ako v minulých voľbách. A to Turecko nevidelo už vyše päťdesiat rokov. Navyše, Erdogana podporili aj liberálni voliči, ktorí si radi vypijú alkohol a nosenie moslimských šatiek im nič nehovorí. Napriek obavám opozície a armády, že chce tajne islamizovať krajinu - mu dali svoj hlas.
Keby to niekto predpovedal pred desiatimi rokmi, máloktoby mu uveril. Erdogan bol v tom čase úspešným starostom Istanbulu, kde kedysi ako chlapec predával limonádu. Kariéru v meste medzi Áziou a Európou si však poškodil na sekulárne Turecko veľmi islamistickými názormi.
Z väzenia až do vlády
Písal sa rok 1998, keď Erdogan zavítal na juhovýchod Turecka do mesta Siirt, kde to so svojím zanietením pre islam prehnal.
„Mešity sú naše kasárne, minarety naše bajonety. Kupoly naše prilby. Veriaci sú naši vojaci,“ zacitoval z jednej básne, ktorá ho na chvíľu dostala aj do väzenia.
Málokto tušil, že z moslimského radikála, ktorý by radšej prišiel o miesto, ako by sa mal oholiť, sa stane jeden z najschopnejších tureckých premiérov v histórii.
Za tie roky sa Erdogan zmenil a Turecko s ním. Keď v roku 2002 jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) vyhrala v Turecku voľby, Erdogan nasadil prozápadný kurz.
Popri islamistických pokusoch, ktoré našťastie nemali v sekulárnom Turecku šancu na schválenie (kriminalizovanie cudzoložstva či zákaz alkoholu), začal pracovať na ekonomických a politických reformách, ktoré priblížili krajinu k Európskej únii.
Podarilo sa mu znížiť nezamestnanosť a rozbehnúť tureckú ekonomiku. Teraz by rád Turecko dostal do Európskej únie.
Mirek Tóda, Istanbul
Recep Erdogan
Narodil 26. februára 1954 v Kasimpaşe.
V roku 1980 vyštudoval ekonomiku a politológiu na Marmarskej univerzite v Istanbule.
Do politiky vstúpil už v roku 1970, keď ho zvolili za predsedu mládežníckej odnože Strany národného poriadku (MNP) neskoršieho prvého islamistického premiéra Neçmettina Erbakana.
Popularitu si Erdogan získal ako starosta Istanbulu v rokoch 1994 až 1998.
S manželkou Emine má Erdogan štyri deti.
Zdroj: čtk
|
Premiér Recep Erdogan dokázal presvedčiť Turkov, že pre budúcnosť ich krajiny je tou správnou voľbou. SITA/AP |
Autor: Istanbul
