BRATISLAVA. Rozsudok Okresného súdu v Bratislave II, že vybraním poplatkov od právnika Vladimíra Šárnika za výpisy na katastri sa Geodetický a kartografický ústav obohatil, mohol tisícom ľudí, čo chodia na katastre, zjednodušiť prácu a ušetriť peniaze. Keď tento verdikt začal pred mesiacom platiť, zdalo sa, že informácie o listoch vlastníctva na internetovom portáli už budú záujemcovia dostávať zadarmo.
Ústav geodézie však poplatok sto korún za vyhľadanie vlastníka na internete vyberá ďalej. Peniaze vrátili len právnikovi, ktorý ich zažaloval. Ostatných sa rozsudok vraj netýka. Poplatky za výpisy z katasterportálu ústav zruší v septembri, keď začne platiť novela zákona o katastri. Právnik Šárnik to považuje za prejav arogancie.
Čo hovorí súd
Internetový portál je podľa bratislavského okresného súdu bezplatný, lebo spadá pod zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ústav geodézie sa však bráni, že má aj iný rozsudok, ktorý povinnosť zrušiť poplatky neukladá. Získali sme ho a podľa právnikov s portálom nesúvisí. Je to rozsudok, ktorý pomohol jedného vlastníka pripraviť o časť pozemku.
Bezplatné sú aj verejné registre ako obchodný či živnostenský register. „Sú dostupné na informatívne účely a určite neobsahujú o nič menej citlivé informácie ako kataster,“ myslí si právnik Tomáš Kamenec.
„Rozhodnutie okresného súdu nie je judikátom, ktorý je povinná osoba aplikovať na všetky prípady, je len rozhodnutím v jednej veci,“ tvrdí Gabriela Stupková, riaditeľka kancelárie predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra. Ten je nadriadený Geodetickému a kartografickému ústavu. Ten už podľa Stupkovej napomenuli, že sa proti rozhodnutiu okresného súdu riadne neodvolal a umožnil mu tak nadobudnúť právoplatnosť. Stupková hovorí, že podali návrh na obnovenie súdneho procesu.
Kataster sa bráni
Kataster sa bráni rozsudkom vyššieho krajského súdu. Ten hovorí, že informácie, s ktorými pracuje, nepodliehajú zákonu, a teda nie je povinný sprístupňovať ich bezplatne na verejnom portáli. Ide o rozsudok Krajského súdu v Nitre z roku 2001. Podľa právnikov, ktorých sme oslovili, sa tento prípad vôbec netýka výpisov z katasterportálu.
Nitran v ňom žiada o nahliadnutie do „zbierky listín“. Na časť jeho pozemku kataster vydal list vlastníctva niekomu inému a on chcel vidieť, ako sa to mohlo stať. Krajský súd v rozsudku potvrdzuje argumenty katastra, že údaje nepodliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, a teda nie sú verejné.
Právnici: rozsudky nesúvisia
Právnik Stanislav Sobotovič, ktorý Nitrana Jána Ferka zastupoval, je presvedčený, že tento prípad nemá s výpismi z katasterportálu nič spoločné. Právnici oslovení SME argumentujú, že v prípade išlo o nahliadnutie do zbierky listín, ktorá nie je verejnou časťou katastra. „Spor, v ktorom okresný súd rozhodol, že úrad nemá vyberať poplatky za výpisy z katasterportálu, sa týka zákona o prístupe k informáciám, ktorý každému garantuje bezplatný vstup do verejných zoznamov. Na internete sa ani nedá dostať do zbierky listín, len do verejného zoznamu, ktorý je záznamom o vlastníctve,“ upozorňuje právnik Kamenec.
Aj právnik Vladimír Pirošík hovorí, že tieto rozsudky nesúvisia, navyše sa podľa neho kataster naň nemôže odvolávať, lebo na rozdiel od amerického systému nie sú u nás rozsudky precedensom, ale zaväzujú vždy len konkrétne dve strany.
Rozsudky nesúvisia ani podľa Šárnika. „Ak dnes úrad polemizuje o rozsudku okresného súdu, robí to v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste, mohol to robiť na odvolacom súde, keby sa riadne odvolal.“
SME vie o ďalších dvoch žalobách na spoplatnenie katasterpotálu. Stupková hovorí, že úrad o nich nemá zatiaľ informácie.
Katasterportál stojí ročne päť miliónov
Katasterportál stál 10 miliónov a jeho ročná prevádzka ďalších päť. Portál Obchodného registra nestojí nič.
Za výpisy z portálu Geodetický ústav ročne dostane asi 16 miliónov, peniaze idú do štátneho rozpočtu. Katasterportál vytvorila firma Ness. Dostala za to 9,9 milióna, okrem toho jej ústav platí ročne 3,8 milióna za softvérovú podporu.“ Ďalších 115-tisíc mesačne dostáva firma za zabezpečenie 24-hodinovej prevádzky. Podľa IT odborníkov je to vzhľadom na to, čo stránka ponúka, priveľa „Suma 115-tisíc mesačne sa mi zdá prehnaná, toľko stojí prevádzkovanie obrovských medzinárodných portálov s niekoľkonásobne vyššou návštevnosťou,“ tvrdí jeden z odborníkov Daniel Duriš.
Na porovnanie – Obchodný register na internete nestojí ministerstvo spravodlivosti nič. „Stránka orsr.sk je ministerská doména, aktualizujú ju okresné súdy, nijaké externé firmy nedostávajú v súvislosti s ňou odmenu,“ povedal Ján Zanocit z tlačového odboru ministerstva. Aj jej vytvorenie bolo zadarmo. „Firma ju urobila len za to, že jej logo bude na stránke.“
Inštitúcie, ktoré za výpisy z katasterportálu platia, by zrušenie poplatkov privítali. „Za dva mesiace sme na výpisoch minuli dvetisícky, ale overovali sme len to najnutnejšie,“ hovorí Lenka Nagyová z realitnej kancelárie Foxreality. Jaroslav Dolnát z 1. Mercury reality upozorňuje, že systém je zlý. „Platíte, aj keď sa pomýlite, alebo nenájdete to, čo potrebujete.“
Geodetický ústav na stránke píše, že portál má „zlepšiť transparentnosť majetkovoprávnych vzťahov, znížiť korupciu, zvýšiť kredit Slovenska v zahraničí a znížiť záťaž katastra.“
Obce, exekútori či notári majú katasterportál zadarmo už dnes. Viceprezident Notárskej komory Miloslav Kováč hovorí, že to šetrí čas. Dáva si však pozor, lebo katasterportál sa aktualizuje len raz za týždeň a nie je kompletný.
Cena za portál
Ročne Geodetický ústav na poplatkoch vyberie 16 miliónov Sk.
Za vytvorenie Katasterportálu zaplatili 9,9 milióna Sk.
Ročne platí firme Ness 3,8 milióna Sk.
Mesačný poplatok za prevádzku je 115 –tisíc Sk.
Ness vybrali vo výberovom konaní zo štyroch účastníkov.
Oháňajú sa čudným prípadom
Úrad geodézie tvrdí, že môže pýtať peniaze na základe prípadu z roku 2001.
Prípad Jána Ferka z Nitry sa stal obranným štítom Úradu geodézie, kartografie a katastra. Rozsudkom v jeho prípade vysvetľuje, prečo nemôžu zrušiť poplatky za katasterportál.
Ján Ferko 20 rokov po kúpe domu s pozemkom zistil, že časť pozemku má zrazu iného vlastníka. Od katastra chcel vedieť, na základe akých argumentov prišiel asi o 120 štvorcových metrov.
Kataster sa bránil, že ide o dokumenty, ktoré zákon o katastri označuje ako „zbierky listín“ a tie nespadajú pod zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Právo nahliadať má len vlastník. Argumenty katastra potvrdil okresný aj krajský súd. Ten Ferkovi v rozsudku poradil, že ak chce brániť svoje vlastníctvo, má sa súdiť.
„Argumenty, na základe ktorých si niekto pozemok tajne prisvojil, som chcel poznať, aby som mohol podať žalobu a zdôvodniť ju,“ hovorí Ferko. Časť pozemku získal človek, ktorý Ferkovi dom pôvodne predal, spojil ho so susedným pozemkom a predal. Ferko prišiel aj o vchod na záhradu, preto asi 50 štvorcových metrov od nového suseda nanovo odkúpil.
Právnik Stanislav Sobotovič zastupoval Ferka a rozhodnutie Krajského súdu považuje za nezákonné. „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol prijatý neskôr ako zákon o katastri nehnuteľností, preto som presvedčený, že má prednosť. Správa katastra zbavila vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pána Ferka bez toho, že by bol o tom informovaný,“ hovorí.
Zbierka listín bola vtedy neverejná, ale súd mal podľa neho prihliadať na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. „Ak by mal byť výklad súdu správny, potom by nijaký vlastník nemal šancu zistiť, ako bol zbavený svojho vlastníckeho práva, a vzniesť proti tomu argumenty,“ hovorí Sobotovič.
(haj)