Napríklad si návštevníci festivalu dajú dávku break dance battle, naučia sa s argentínskym inštruktorom základy tanga, vypočujú si „Kuba battle“ - výmenu názorov Daniela Lipšica a Ivana Štefunka na tému Kuba a ešte sa od odborníkov dozvedia, čo robiť, ak si všimnú, že niekto v ich okolí trpí obsesiou 50–krát za deň si umývať ruky.
Alebo inak – v jednom kozmetickom salóne lekár (na umelom modeli) predvedie samovyšetrenie prsníkov, kúsok ďalej čarujú graffiťáci. Tí, čo nevládzu chodiť po areáli, si stopnú rikšu. Tí, čo sa po piatkovom koncerte Client nevládzu vrtieť do rytmu, levitujú v čajovni pri jasmínovom čaji alebo sa inde dajú vymasírovať. K hudbe patria endorfíny, k horúčavám vejár, k Pohode pohoda a k dokonalosti detaily. A to všetko na rozpálenom letisku cez víkend bolo.
Michal Kaščák uvádza ako svoj festivalový vzor Exit v Novom Sade. Presnejšie - návštevníkov tohto festivalu. Okrem Srbov tam totiž prichádzajú húfne aj anglickí turisti, hot téma na Slovensku za posledné mesiace. Čo by asi ten turista povedal na, povedzme, debaty v stane Človeka v ohrození alebo na rozhovor s Mariánom Vargom? Asi nič, ak by predtým neabsolvoval letný kurz slovenčiny.
Naopak, politika Exitu sa snaží nadbiehať britskému vkusu - hlavný tón udávajú britskí hudobníci, debata o umení – logicky v angličtine – sa tam tento rok stretla len so skromným záujmom, na rozdiel od tvrdého alkoholu. Mimochodom, ten sa na Pohode nepredáva, čím festival láme mýtus, že Slováci sa bez promile zabávať nevedia.
Hradby starej pevnosti, kde sa Exit koná, majú iné čaro než letisko Pohody. Ale na jej nočnej oblohe sa vznášajú dva mesiace – ten skutočný a ešte balónový, ktorý vypúšťa Pohoda. Je to ďalší jemný detail, ale práve také na Pohode striehnu na každom kroku, za každou hviezdou. Je to viac než v pohode. Exit by sa mohol učiť.
A pod stan priletel aj Rumburak
Človek by si myslel, že neznesiteľná páľava odradí návštevníkov Pohody od možno kilometrového výletu do zóny ticha, kde počas dvoch dní vystúpilo divadlo Kontra, združenie Stromy, či divadlo GUnaGU. Tento stan bol tiež nabitý do posledného voľného miestečka a diváci sa napriek nedýchateľnému vzduchu mimoriadne vrúcne pretlieskali až k standing ovation.
Podobne to bolo aj pri najexkluzívnom divadelnom hosťovi – predstavení Ivánku, kamaráde, můžeš mluvit?, ktoré sa odohralo v jednom z centrálnych „stejdžov“. Mnohí museli jeho návštevu aj oželieť, hoci prišli načas, pretože sa jednoducho do stanu nemali šancu dostať.
Hoci Jiřího Lábusa (na snímke Ctibora Bachratého) nemíňalo oslovenie Rumburak, dav dobre vedel, na čo prišiel. Hra Petra Čtvrtníčka napísaná na základe policajných odposluchov futbalových funkcionárov, ktorá mala na Slovensku premiéru, púta pravdou, ktorú pred pár rokmi odhalil korupčný škandál. Protagonisti do hry zakomponovali na úvod aj svoju takpovediac festivalovú náladu, no získať si divákov nebol ani bez toho problém, hypertextová skladačka v absurdnom kontexte prekladaná živou hudbou symfonického orchestra Bezdrev zožala očakávaný veľký úspech.
Že Pohoda zďaleka nie je len o hudbe, a že postaviť si na nej stan neznamená len robiť si reklamu, dosvedčuje predovšetkým dianie v literárnej zóne - v stane kníhkupectva Artforum a vedľajšej Čitárni, ktorú zastrešila svojím šapitó literárna agentúra L.C.A. cez projekt Sto kníh Tatrabanky.
U „artforákov“ bežali diskusie, scénické čítania či súťaž Slam Poetry - všetko v plnom počte divákov, ktorí sa chceli niečo dozvedieť a mali chuť sa pýtať. Čitáreň zase poskytla nenahraditeľnú oázu chládku, pokoja, príjemnej domáckej atmosféry, litre minerálky a kilá osviežujúcich citrónov. Nehovoriac o tom, že knihy sa podávali z ruky do ruky. Mnohí okoloidúci sa zahĺbili do tejto formy vegetu tak, že rozčítané príbehy putovali s nimi po skončení festivalu až domov.
Eva Andrejčáková
